Návody na pestovanie ovocných stromov

Ovocné stromčeky sa vysádzajú v chladnom období, v čase vegetačného pokoja, na jeseň približne od polovice októbra, než je pôda premrznutá do hĺbky. Stromčeky je vhodné vysádzať aj neskoro na jeseň. Pri chladnom počasí stromčeky nevysychajú a majú lepšie podmienky na zakorenenie. Pre výsadbu stromčekov platia zjednodušene dve pravidlá:   musí byť doba vegetačného pokoja, napríklad po opade listov, po výraznom ochladení druhé pravidlo je, že stromček musíte byť schopní zasadiť. Teda, že pôda nie je premrznutá do veľkej hĺbky. Jarná výsadba začína ihneď po rozmrznutí pôdy a trvá väčšinou do konca apríla. Rovnako ako na jeseň, ranné mrazíky nie sú žiadnou prekážkou. ...

Ak už máte vybranú príslušnú podnož jablone, a viete tak, či budete pestovať jabloň vo forme zákrsku, vretena, ako stĺpovitá, alebo vo forme klasického tvaru, je nutné venovať pozornosť správnej výsadbe a predovšetkým rezu tohto ovocného stromu.   Výsadba a substrát: Vyberáme slnečné a teplé stanovištia, najlepšie orientované na južnú stranu, s pôdou dostatočne bohatou na živiny, ľahkú, dobre priepustnú, vlhkú, ale nepremokrenú. Jablone preferujú pôdu s neutrálnou až mierne kyslou reakciou. Dôležité je si vopred pripraviť miesto výsadby. Vykopeme jamu cca 1mx60cm, v prípade ťažkých ílovitých pôd 80x80x100. Vybranú pôdu upravíme podľa potreby - do ťažšej pridáme piesok,...

Ovocné stromy pôvodom z Južnej Európy, bežne sa dožívajúce okolo 25 rokov, ale aj viac. Medzi slivky radíme slivky, poloslivky, slivky, renklódy a mirabelky. Vyznačujú sa spravidla bujným rastom a rýchlym vývinom. Podľa plodov je možné rozlíšiť poloslivky a pravé slivky. Pološvestky sú kríženci pravých sliviek a sliv. Kvitnú bielo a majú ochmýrené letorasty. Pravé slivky kvitnú tiež bielo, ale ich letorasty sú lysé. Plody zrejú v júni av júli a zbierame od augusta do septembra (podľa odrody).   Výsadba a substrát: Slivoním sa najlepšie darí v nadmorských výškach okolo 300-500 m.n.m., s priemernou ročnou teplotou okolo 8 ° C, v nie príliš živných a v stredne ťažkých, do...

Čerešne mal v obľube už kráľ Ľudovít XIV. a nebolo divu. Toto drobné ovocie obsahuje veľké množstvo vitamínov a minerálnych látok, ako sú draslík, zinok atď. Pokiaľ túžite po naozaj veľkom strome, aj potom pre Vás bude čerešňa správnou voľbou, stačí si len vybrať zodpovedajúce podnož. Čerešne kvitnú v priebehu mája, bielymi, či ružovými kvetmi, po odkvitnutí začína tvoriť plody – mladé kôstkovice zelenej farby v nezrelom stave. Podľa termínu dozrievania určujeme tzv. "čerešňové týždne" (viď. text nižšie). Nezabúdame ani na to, že čerešne sú vo väčšine prípadu cudzoopelivé, preto musíme vybrať aj správneho opeľovača. Višne naopak žiadne opeľovače nepotrebujú.   Výsadba a...

Pestovanie hrušiek znova získava na obľube, a znova sa tak tieto ovocné stromy zaraďujú medzi klasiku našich záhrad. Dúfame, že ste si vybrali tú správnu odrodu, ktorej plody potom využijete nielen na priamy konzum, ale aj na ďalšie spracovanie ako v kuchyni, alebo napríklad v domácej pálenici. Najvhodnejšie podmienky na pestovanie hrušiek sú teplejšie lokality s nadmorskou výškou 200-350 m.n.m. as priemernou ročnou teplotou na 7,5 °C. Na pestovanie vo vyšších polohách volíme len vybrané letné či jesenné odrody.   Výsadba a substrát: Vyberáme slnečné a teplé stanovištia, chránené pred vetrom (obzvlášť veľkoplodým odrodám by ľahko mohli opadať plody), a najlepšie orient...

Marhule rovnako ako broskyne pochádza z Číny. Ide o krátkoveké stromy (okolo 20-25 rokov), o ktorých úspešnom pestovaní rozhoduje niekoľko faktorov.   Výsadba a substrát: Marhule preferujú skôr suchšiu pôdu, s neutrálnou reakciou okolo pH 7, ľahšieho typu. Ťažká pôda príliš zaťažuje korene marhúľ. Stanovište vyberieme dostatočne teplé, svetlé a slnečné. Pre tento ovocný druh je najvhodnejšie pestovanie v nadmorských výškach okolo 350 m.n.m, s priemernou ročnou teplotou okolo 8,5 °C. Možno ho pestovať aj vo vyšších polohách (400-450 m.n.m.) s priemernou ročnou teplotou 7 ° C, ale je nutné zvoliť vhodnú odrodu a podnož a najlepšie juhozápadnú alebo západnú stranu, kde te...

Jedná sa o pomerne krátkoveké stromy (15-20 rokov), dosahujúce max. výšku 5 m (podľa zvolenej podnože), ktoré sú pôvodom z Číny. V našej republike sa najčastejšie pestujú vo forme zákrsku, či štvrťkmeňa - jedine tak je zaistený dostatočný prísun svetla do všetkých partií koruny. Broskyne sú pomerne náchylné na teplo a celkové pôdne podmienky a tak pri výbere budúceho stanovišťa sa snažíme brať na zreteľ nasledujúce:   Výsadba a substrát: Pre broskyne vyberieme slnečné, dostatočne otvorené stanovište, najlepšie v nadmorskej výške do 250 m.n.m., orientované na juh a zároveň chránené proti severným vetrom. Pôda by mala byť suchšia, humózna, vápenatá a živná, s pH 6,5-8, s...

Nenáročný ker, ktorý sa dá pestovať aj ako strom, pôvodom z Ázie, odkiaľ sa rozšíril do Európy. Najlepšie sa mu darí v Turecku. Obsahuje veľké množstvo minerálov a vitamínov, ktoré zlepšujú naše zdravie. Pre lepšiu plodnosť a vzájomné opeľovanie je vhodné vysadiť dva kríky rôznych odrôd.   Výsadba a substrát: Stanovište volíme svetlé, uprednostňujeme skôr juhozápadnú stranu. Pôda by mala byť ľahšia, hlinoto-piesčitá, až piesočnato-hlinitá, teplá, dobre priepustná, ale vlhká, nepremokrená. Jednotlivé kríky vysádzame vo vzdialenosti 3-4m. Bohatý koreňový systém dostatočne spevňuje pôdu, teda je možné tieto kríky vysádzať aj do svahu, najlepšie do max. nadmorskej výšky 75...

Domovinou orechov je územie Ázie a južná Európa. Zo šľachtiteľského a pestovateľského hľadiska rozlišujeme niekoľko variantov, z ktorých najčastejšie ponúkame samosprašné odrody polopapierakov (s polotvrdou škrupinou a dobrou lúštiteľnosťou) alebo orechy červenojadré (vyznačujú sa karmínovo sfarbenými jadrami).   Výsadba a substrát: Orech je možné vysádzať na jar aj na jeseň, na veľmi svetlé a slnečné stanovište, s dostatkom priestoru pre budúce korene. Predtým a hojnejšie plodia v nížinách, ale možno ho s úspechom pestovať aj vo vyšších nadmorských výškach. Vyberáme teplé južné, západné, či juhozápadné svahy. Stanovište by malo byť chránené zo severu, či severovýchodu...