Čučoriedka lesná

Podrobný popis

Čučoriedka lesná - je nízky ker s výškou okolo pol metra, ozdobený opadavými listami. Jej vajcovito okrúhle listy sú umiestnené na stonke striedavo, hladké a postrádajúce akékoľvek chĺpky, pričom sú pripojené krátkymi stopkami. Na rozdiel od listov, kvety čučoriedky sú výrazne stopkaté a začínajú sa objavovať v období od apríla až do júna, vynikajúce svojou svetlo zelenou farbou koruny, ktorá je medzi rastlinami pomerne nezvyčajná, a sú doplnené o redukovaný kalich. Plody čučoriedky sú čiernomodré bobule, v ktorých po dôkladnom preskúmaní odhalíme množstvo drobných semien. Tieto plody dozrievajú v období od júna až do septembra, pričom v horských oblastiach dozrievajú o niečo neskôr. Čučoriedky ponúkajú chuť, ktorá je sladká s mierne kyslým nádychom, a vďaka obsahu trieslovín môžu mať aj jemne horkú príchuť. Aróma divokých čučoriedok je výrazne intenzívnejšia v porovnaní s tými, ktoré boli šľachtené na záhradné pestovanie. Najčastejšie sa konzumujú čerstvé, napríklad v ovocnom šaláte, ale výborne sa hodia aj do kombinácie s mliečnymi produktmi, ako sú jogurt alebo tvaroh. Z čučoriedok je možné pripravovať koktaily, dezerty, zákusky a ďalšie ľahké pokrmy. Sú tiež skvelou ingredienciou alebo ozdobou na pečené dobroty, ako sú koláče, torty a muffiny. Navyše sa z nich dajú vyrobiť džemy alebo kompóty, ktoré okúzlia svojou nádherne intenzívnou farbou. Čučoriedky sú bohaté na minerály, ako je železo, vápnik a draslík, a majú vysoký obsah vlákniny, ktorá je prospešná pre tráviaci systém. V ľudovom liečiteľstve sa sušené čučoriedky používajú na tlmenie hnačkových ochorení vďaka svojmu obsahu trieslovín. Tieto malé plody sú tiež plné polyfenolov, vrátane flavonoidov a fenolových kyselín, ktoré majú antioxidačné účinky. Svojou bohatou chuťou a obsahom cenných živín sa čučoriedky radia k najvzácnejším druhom ovocia, ktoré naša príroda ponúka.

Pestovanie: Preferuje slnečné až polotienisté stanovištia. Pôda by mala byť skôr chudobnejšia na živiny, s výrazne kyslým Ph. Pozor na plytko koreniace korene, aby nedošlo k ich porušeniu pri prípadnej úprave pôdy.