Žltodrev čínsky

Podrobný popis

Žltodrev čínsky - známy tiež ako sečuánske korenie, je opadavý ker až menší strom z čeľade rutovité (Rutaceae) pôvodom z východnej Číny, Kórey a Taiwanu. V prírode osídľuje svetlé lesy a kroviny na svahoch a v údoliach, často na priepustných, kamenistých či piesočnatých pôdach. V kultúre vytvára viackmeň s nepravidelne rozložitou korunou a v našich podmienkach zvyčajne dorastá do 3–6 m pri šírke 3–5 m. Letorasty nesú nápadné, široké tŕne, ktoré z dreviny robia výrazný solitér i účinnú bariéru do voľného živého plota. Kôra starších kmeňov je sivohnedá, s jemným ryhovaním. Listy sú striedavé, perovité, so 7–11 lístkami s dĺžkou zhruba 2–5 cm, po pošúchaní silne aromatické. V máji až júni sa objavujú drobné žltozelené kvety v metlinách, cenné pre opeľovače. Rastliny bývajú dvojdomé, samičie jedince však často nasadzujú plody aj bez prítomnosti samčích rastlín. Od septembra do októbra dozrievajú červené tobolky, ktoré sa otvárajú a ukazujú lesklé čierne semená. Korením je sušená šupka plodu s citrusovou arómou a typickým jemne znecitlivujúcim dozvukom. Jesenné sfarbenie listov prechádza do žltých až červenkastých tónov a predlžuje sezónny efekt. V kompozícii dobre nadväzuje na okrasné trávy, levandule alebo dreviny s tmavým olistením vrátane mestských záhrad.

Pestovanie: Pre pestovanie sa osvedčuje teplé stanovište na plnom slnku až v ľahkom polotieni, ideálne v závetrí, aby mladé výhonky lepšie vyzreli. Pôda býva najvhodnejšia humózna, ale dobre priepustná, s drenážou a pH približne 5,5–7,2. Zálievka je dôležitá najmä v prvých dvoch rokoch po výsadbe, neskôr drevina znáša aj kratšie suchá. Hnojenie vystačí s jarným kompostom alebo pomaly rozpustným hnojivom, prehnojenie dusíkom podporuje bujné, horšie vyzrievajúce výhonky. Rez sa vykonáva na konci zimy až skoro na jar, hlavne na presvetlenie koruny a udržanie veľkosti. Pri zbere sa používajú rukavice kvôli tŕňom, tobolky sa zbierajú vo chvíli, keď červenejú a začínajú sa otvárať, a sušia sa oddelene od semien. Výsadba prebieha najčastejšie od marca do mája a znova od septembra do novembra, v rozostupoch 2–3 m ako solitér alebo približne 0,8–1 m v živom plote. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa uvádza zhruba do -23 až -24 °C, mladé rastliny v chladných polohách ocenia mulč a ochranu koreňového krčka. Choroby a škodcovia sa objavujú skôr výnimočne, najväčším rizikom býva dlhodobé zamokrenie. Pestovanie v nádobe je možné pri mladých rastlinách, koreňový bal sa na zimu chráni proti premrznutiu.

Autor: Nikol | Revízia: 12. 2. 2026