Zemolez kamčatský 'Wojtek'

Podrobný popis

Zemolez kamčatský 'Wojtek' - patrí medzi veľkoplodé odrody vyšľachtené v Poľsku zo selekcie ruských semenáčov. Tvorí stredne bujný, husto vetvený ker vysoký približne 1,5–2 m a podobne široký, s mierne vystúpavým až pologuľovitým hábitom, ktorý si udržuje kompaktný tvar aj bez silného rezu. Vetvy sú oblúkovito vystúpavé, so šedohnedou kôrou, mladé výhony zelené až ľahko červenkasté. Listy sú ústretové, eliptické až vajcovité, 3–6 cm dlhé, na líci matne zelené a na rube svetlejšie, vďaka čomu ker pôsobí sviežo od jari do jesene. V apríli sa v pazuchách listov objavujú drobné žltobiele rúrkovité kvety po dvoch, odolné prechodným jarným mrazíkom a predstavujúce skorý zdroj peľu a nektáru pre včely a ďalší opeľujúci hmyz. 'Wojtek' je cudzoprašná odroda, pre bohatú násadu plodov preto prospieva pestovanie s ďalšími odrodami zimolezu kamčatského s podobným obdobím kvitnutia, napríklad 'Bakczarskij Velikan', 'Boreal Blizzard', 'Boreal Beast', '. Bobule sú veľké, pretiahle súdkovité až mierne zahnuté, temne modrej farby s výrazným srienením, dlhé približne 2–3 cm as hmotnosťou okolo 1–2 g. V našich podmienkach dozrievajú väčšinou od konca mája do júna, často skôr ako väčšina záhradných jahôd, a poskytujú tak veľmi skoré zber drobného ovocia. Dužina je šťavnatá, sladkokyslá, pri plnej zrelosti s jemným tónom pripomínajúcim lesné čučoriedky, bez výraznej horkosti. Plody sa uplatňujú na priamu konzumáciu, v ovocných šalátoch, dezertoch, džemoch, kompóte, domácich sirupoch aj pri mrazení, kde si dobre udržujú chuť i farbu. Bobule obsahujú vitamín C, antokyanové farbivá, vlákninu a minerálne látky a predstavujú výživovo zaujímavé spestrenie pestrej stravy.

Pestovanie: Dlhodobo znáša zimné teploty hlboko pod −30 °C a kvety vydržia krátkodobé jarné mrazíky niekoľko stupňov pod bodom mrazu, čo umožňuje spoľahlivú úrodu aj v chladnejších oblastiach. Najlepšie prospieva na plnom slnku, kde vytvára najvyššiu násadu a dobre vyfarbené plody. V ľahkom polotieni rastie tiež, zber však býva o niečo menší. Stanovište má byť skôr chránené, ale dobre prevzdušnené, bez dlhodobo zamokrenej pôdy. Pôda je ideálne stredne ťažká až ľahšia, hlinitá alebo hlinitopiesčitá, dobre priepustná, s vyšším obsahom humusu a mierne kyslou až neutrálnou reakciou v rozmedzí pH približne 6–7. Nevhodné sú ťažké, utužené a trvalo premokrené pôdy aj extrémne kyslé substráty pre vresoviskové druhy. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie na jar alebo na jeseň, sadenice v kontajneri je možné vysádzať od jari do jesene s dôkladnou zálievkou po výsadbe. Odporúčané rozostupy v záhrade sú približne 1–1,5 m medzi kríkmi a 2–3 m medzi radmi. V prvých rokoch sa vykonáva len ľahký výchovný a zdravotný rez, kedy sa odstraňujú slabé, krížiace sa alebo poškodené výhony. Zhruba po 6-7 rokoch sa začína s postupným omladzovaním, pri ktorom sa každoročne vyreže časť najstarších vetví pri báze a ponechajú sa mladšie, plodnejšie výhony. Zálievka je dôležitá hlavne v prvom roku po výsadbe av dlhších obdobiach sucha, inak zimolez znáša krátke sucha pomerne dobre. Hnojenie sa riadi zásadami pre ovocné kríky – na jar je vhodné pridať kompost či pomaly rozpustné hnojivo, v lete sa vyššie dávky dusíka obmedzujú, aby drevo stihlo vyzrieť pred zimou. Plocha pod kríkmi sa udržuje mulčovaná pokosenou trávou, lístím alebo štiepkou, čo obmedzuje výpar a rast burín. Zimolez býva všeobecne zdravý, len výnimočne sa objavujú vošky alebo múčnatky; pri dobrej kondícii porastu obvykle postačí šetrná, preventívne ladená starostlivosť. V kompozícii sa uplatnia v jedlých zmiešaných výsadbách, v nižších voľných plotoch aj ako solitér blízko posedenia, kde je možné pohodlne žať rané plody. Vzhľadom na to, že na Sibíri je vegetačné obdobie krátke, zasychajú listy už v priebehu júla.

Autor: Nikol | Revízia: 3.12.2025

Viac na: Návod na pestovanie zemolezu kamčatského