Zemolez kamčatský 'Jolanta'

Podrobný popis

Zemolez kamčatský 'Jolanta' - odroda pochádzajúca z Poľska, ktorá je známa pre svoju odolnosť voči nízkym teplotám aj skorému jarnému kvitnutiu. V záhradách vytvára vzpriamený až mierne rozkladitý ker vysoký približne 1,5 – 1,8 ma široký 1,2 – 1,5 m. Vetvy sú husto vetvené, so šedohnedou borkou, v mladosti pružnejšie. Listy sú ústretové, obvajcovité až eliptické, obvykle 3–6 cm dlhé, na líci matne zelené, na rube svetlejšie, na jar sa objavujú skoro po rozkvete. V marci a apríli nesie v pazuchách listov drobné svetlo žlté kvety, ktoré dobre znášajú krátkodobé jarné mrazíky, takže nasadenie plodov býva spoľahlivé aj v menej priaznivých rokoch. Z kvetov sa vyvíjajú podlhovasté, 2–3 cm dlhé modrofialové srienisté bobule hmotnosti okolo 2 g, ktoré dozrievajú v druhej polovici mája až v júni. Dužina je šťavnatá, sladká až sladkokyslá, s tónmi lesných čučoriedok a čiernych ríbezlí. Plody neopadávajú hneď po dozretí, čo uľahčuje zber. V kuchyni slúži na priamu konzumáciu, mrazenie, výrobu džemov, kompótov, štiav alebo ovocných omáčok, farba dužiny dáva pokrmom sýto fialový odtieň. Zimolez kamčatský je cenený aj pre vyšší obsah vitamínu C, antokyanov a ďalších prírodných farbív, ktoré obohacujú jedálniček o čerstvé ovocie na začiatku sezóny. V jedlých výsadbách dopĺňa ríbezle, egreše a drobné kôstkoviny, v menších záhradách sa uplatní aj ako voľne rastúci jedlý živý plot.

Pestovanie: Dlhodobo znáša zimné teploty hlboko pod −30 °C a kvety vydržia krátkodobé jarné mrazíky niekoľko stupňov pod bodom mrazu, čo umožňuje spoľahlivú úrodu aj v chladnejších oblastiach. Najlepšie prospieva na plnom slnku, kde vytvára najvyššiu násadu a dobre vyfarbené plody. V ľahkom polotieni rastie tiež, zber však býva o niečo menší. Stanovište má byť skôr chránené, ale dobre prevzdušnené, bez dlhodobo zamokrenej pôdy. Pôda je ideálne stredne ťažká až ľahšia, hlinitá alebo hlinitopiesčitá, dobre priepustná, s vyšším obsahom humusu a mierne kyslou až neutrálnou reakciou v rozmedzí pH približne 6–7. Nevhodné sú ťažké, utužené a trvalo premokrené pôdy aj extrémne kyslé substráty pre vresoviskové druhy. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie na jar alebo na jeseň, sadenice v kontajneri je možné vysádzať od jari do jesene s dôkladnou zálievkou po výsadbe. Odporúčané rozostupy v záhrade sú približne 1–1,5 m medzi kríkmi a 2–3 m medzi radmi. V prvých rokoch sa vykonáva len ľahký výchovný a zdravotný rez, kedy sa odstraňujú slabé, krížiace sa alebo poškodené výhony. Zhruba po 6-7 rokoch sa začína s postupným omladzovaním, pri ktorom sa každoročne vyreže časť najstarších vetví pri báze a ponechajú sa mladšie, plodnejšie výhony. Zálievka je dôležitá hlavne v prvom roku po výsadbe av dlhších obdobiach sucha, inak zimolez znáša krátke sucha pomerne dobre. Hnojenie sa riadi zásadami pre ovocné kríky – na jar je vhodné pridať kompost či pomaly rozpustné hnojivo, v lete sa vyššie dávky dusíka obmedzujú, aby drevo stihlo vyzrieť pred zimou. Plocha pod kríkmi sa udržuje mulčovaná pokosenou trávou, lístím alebo štiepkou, čo obmedzuje výpar a rast burín. Zimolez býva všeobecne zdravý, len výnimočne sa objavujú vošky alebo múčnatky; pri dobrej kondícii porastu obvykle postačí šetrná, preventívne ladená starostlivosť. V kompozícii sa uplatnia v jedlých zmiešaných výsadbách, v nižších voľných plotoch aj ako solitér blízko posedenia, kde je možné pohodlne žať rané plody. Vzhľadom na to, že na Sibíri je vegetačné obdobie krátke, zasychajú listy už v priebehu júla.

Autor: Nikol | Revízia: 4.12.2025

Viac na: Návod na pestovanie zemolezu kamčatského