Zemolez kamčatský 'Honeybee' Lonicera kamtschatica 'Honeybee'

Podrobný popis

Zemolez kamčatský 'Honeybee' - patrí k najodolnejším ovocným kríkom mierneho pásma, pôvodom z Kamčatky, severovýchodnej Ázie a horských oblastí Japonska. Rastie v chladných, vlhkých lesných okrajoch a na otvorených stanovištiach s dlhou zimou. Odroda 'Honeybee', šľachtená v Severnej Amerike ako doplnkový opeľovač k moderným odrodám, je cenená pre veľmi skoré dozrievanie, pevnosť plodov a stabilné výnosy. Ker dorastá do 1,5-1,8 m výšky a podobnej šírky, tvorí vzpriamený až mierne rozkladitý habitus. Listy má podlhovasté, matne zelené, s jemnou textúrou. Kvety sa objavujú už v apríli, sú žltkasto krémové a dobre odolávajú neskorým jarným mrazom, čo je kľúčové pre úrodnosť druhu. Plody sú pretiahnuté, 2-3 cm dlhé, pevné, so sladkou, medovo jemnou chuťou a vyváženou kyselinkou. Menej náchylné na opadávanie ako u mnohých starších odrôd. Dozrievajú veľmi skoro – spravidla na konci mája či začiatkom júna, podľa polohy. Dužina je bohatá na vitamín C, antokyany a prírodné farbivá, čo ich robí vhodnými pre priamu konzumáciu, mrazenie, marmelády i šťavy. 'Honeybee' je samosprašná len čiastočne, preto sa odporúča kombinácia s odrodami 'Aurora', 'Indigo Gem' alebo 'Borealis'.

Pestovanie: Dlhodobo znáša zimné teploty hlboko pod -30 °C a kvety vydržia krátkodobé jarné mrazíky niekoľko stupňov pod bodom mrazu, čo umožňuje spoľahlivú úrodu aj v chladnejších oblastiach. Najlepšie prospieva na plnom slnku, kde vytvára najvyššiu násadu a dobre vyfarbené plody. V ľahkom polotieni rastie tiež, zber však býva o niečo menší. Stanovište má byť skôr chránené, ale dobre prevzdušnené, bez dlhodobo zamokrenej pôdy. Pôda je ideálne stredne ťažká až ľahšia, hlinitá alebo hlinitopiesčitá, dobre priepustná, s vyšším obsahom humusu a mierne kyslou až neutrálnou reakciou v rozmedzí pH približne 6-7. Nevhodné sú ťažké, utužené a trvalo premokrené pôdy aj extrémne kyslé substráty pre vresoviskové druhy. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie na jar alebo na jeseň, sadenice v kontajneri je možné vysádzať od jari do jesene s dôkladnou zálievkou po výsadbe. Odporúčané rozostupy v záhrade sú približne 1-1,5 m medzi kríkmi a 2-3 m medzi radmi. V prvých rokoch sa vykonáva len ľahký výchovný a zdravotný rez, kedy sa odstraňujú slabé, krížiace sa alebo poškodené výhony. Zhruba po 6-7 rokoch sa začína s postupným omladzovaním, pri ktorom sa každoročne vyreže časť najstarších vetví pri báze a ponechajú sa mladšie, plodnejšie výhony. Zálievka je dôležitá hlavne v prvom roku po výsadbe av dlhších obdobiach sucha, inak zimolez znáša krátke sucha pomerne dobre. Hnojenie sa riadi zásadami pre ovocné kríky – na jar je vhodné pridať kompost či pomaly rozpustné hnojivo, v lete sa vyššie dávky dusíka obmedzujú, aby drevo stihlo vyzrieť pred zimou. Plocha pod kríkmi sa udržuje mulčovaná pokosenou trávou, lístím alebo štiepkou, čo obmedzuje výpar a rast burín. Zimolez býva všeobecne zdravý, len výnimočne sa objavujú vošky alebo múčnatky; pri dobrej kondícii porastu obvykle postačí šetrná, preventívne ladená starostlivosť. V kompozícii sa uplatnia v jedlých zmiešaných výsadbách, v nižších voľných plotoch aj ako solitér blízko posedenia, kde je možné pohodlne žať rané plody. Vzhľadom na to, že na Sibíri je vegetačné obdobie krátke, zasychajú listy už v priebehu júla.

Viac na: Návod na pestovanie zemolezu kamčatského