Zemolez kamčatský 'Fialka'

Podrobný popis

Zemolez kamčatský 'Fialka' - opadavý jedlý ker pôvodom z chladných oblastí severnej Eurázie, kde rastie na okrajoch rašelinísk av riedkych boreálnych porastoch. Kultivar 'Fialka' bol vyšľachtený na Pavlovskej experimentálnej stanici Všeruského inštitútu rastlinnej výroby v Petrohrade a do pestovania bol uvedený v roku 1995. Ker vytvára kompaktnú, husto vetvenú korunu, v dospelosti obvykle 1,2-1,5 m vysokú a 1,0-1,1-. Listy sú protistojné, celokrajné, na jar sviežo zelené a na jeseň žltnú. V marci až apríli sa objavujú párové, trúbkovité, krémovo žlté kvety, ktoré poskytujú skorý nektár pre čmeliakov a včely. Plody dozrievajú postupne, najčastejšie od polovice mája do júna. Sú podlhovasté, temne modré až modrofialové s orienením, s jemne sladkokyslou chuťou pripomínajúcou čučoriedku s citrusovým tónom. Hodí sa na priamu konzumáciu, do koláčov, sirupov a džemov aj na zamrazenie. Bobule sú cenené pre obsah vitamínu C a polyfenolov vrátane antokyanov, ktoré sa v jedálničku uplatňujú ako bežné antioxidanty. Na spoľahlivé opelenie sa pestujú aspoň dva geneticky odlišné kultivary s podobným termínom kvitnutia, napríklad Lonicera caerulea 'Morena', 'Nimfa', 'Wojtek' alebo 'Honeybee'.

Pestovanie: Dlhodobo znáša zimné teploty hlboko pod −30 °C a kvety vydržia krátkodobé jarné mrazíky niekoľko stupňov pod bodom mrazu, čo umožňuje spoľahlivú úrodu aj v chladnejších oblastiach. Najlepšie prospieva na plnom slnku, kde vytvára najvyššiu násadu a dobre vyfarbené plody. V ľahkom polotieni rastie tiež, zber však býva o niečo menší. Stanovište má byť skôr chránené, ale dobre prevzdušnené, bez dlhodobo zamokrenej pôdy. Pôda je ideálne stredne ťažká až ľahšia, hlinitá alebo hlinitopiesčitá, dobre priepustná, s vyšším obsahom humusu a mierne kyslou až neutrálnou reakciou v rozmedzí pH približne 6–7. Nevhodné sú ťažké, utužené a trvalo premokrené pôdy aj extrémne kyslé substráty pre vresoviskové druhy. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie na jar alebo na jeseň, sadenice v kontajneri je možné vysádzať od jari do jesene s dôkladnou zálievkou po výsadbe. Odporúčané rozostupy v záhrade sú približne 1–1,5 m medzi kríkmi a 2–3 m medzi radmi. V prvých rokoch sa vykonáva len ľahký výchovný a zdravotný rez, kedy sa odstraňujú slabé, krížiace sa alebo poškodené výhony. Zhruba po 6-7 rokoch sa začína s postupným omladzovaním, pri ktorom sa každoročne vyreže časť najstarších vetví pri báze a ponechajú sa mladšie, plodnejšie výhony. Zálievka je dôležitá hlavne v prvom roku po výsadbe av dlhších obdobiach sucha, inak zimolez znáša krátke sucha pomerne dobre. Hnojenie sa riadi zásadami pre ovocné kríky – na jar je vhodné pridať kompost či pomaly rozpustné hnojivo, v lete sa vyššie dávky dusíka obmedzujú, aby drevo stihlo vyzrieť pred zimou. Plocha pod kríkmi sa udržuje mulčovaná pokosenou trávou, lístím alebo štiepkou, čo obmedzuje výpar a rast burín. Zimolez býva všeobecne zdravý, len výnimočne sa objavujú vošky alebo múčnatky; pri dobrej kondícii porastu obvykle postačí šetrná, preventívne ladená starostlivosť. V kompozícii sa uplatnia v jedlých zmiešaných výsadbách, v nižších voľných plotoch aj ako solitér blízko posedenia, kde je možné pohodlne žať rané plody. Vzhľadom na to, že na Sibíri je vegetačné obdobie krátke, zasychajú listy už v priebehu júla.

Autor: Kristýna | Revízia: 19.12.2025

Viac na: Návod na pestovanie zemolezu kamčatského