Zemolez kamčatský 'Blue Pacific'

Podrobný popis

Zemolez kamčatský 'Blue Pacific' - opadavý ker z chladných oblastí severnej pologule, cenený pre veľmi skorý zber jedlých modrých plodov. Kultivar 'Blue Pacific' je radený medzi neskoro kvitnúce typy av niektorých katalógoch sa objavuje aj pod selekčným označením 'F1-9-58'. Vytvára kompaktný ker vysoký približne 1,0-1,2 m, obvykle podobne široký, s oválnymi svetlo zelenými listami, ktoré sa na jeseň vyfarbujú do oranžových až červených odtieňov. Kvety sú drobné, párové, belavé až žltkasté a môžu byť jemne vonné, v záhrade sú významným skorým zdrojom nektáru. Plody dozrievajú prevažne v júni. Sú podlhovasté, tmavo modré a srienisté, často 3–4 cm dlhé, so sladkokyslou chuťou a vôňou pripomínajúcou maliny i čučoriedky. Uplatnenie je podobné ako u iných odrôd zimolezu modrého, teda čerstvé maškrtenie, pyré, zavareniny, šťavy aj mrazené ovocie. V plodoch sa popisuje vitamín C a polyfenoly vrátane antokyanov, ktoré sa bežne radia medzi antioxidanty. Pre stabilnú násadu sa odporúča krížové opelenie, preto sa pestuje v páre alebo v malej skupine, napríklad s kultivarmi 'Blue Moon' alebo 'Blue Velvet'.

Pestovanie: Dlhodobo znáša zimné teploty hlboko pod −30 °C a kvety vydržia krátkodobé jarné mrazíky niekoľko stupňov pod bodom mrazu, čo umožňuje spoľahlivú úrodu aj v chladnejších oblastiach. Najlepšie prospieva na plnom slnku, kde vytvára najvyššiu násadu a dobre vyfarbené plody. V ľahkom polotieni rastie tiež, zber však býva o niečo menší. Stanovište má byť skôr chránené, ale dobre prevzdušnené, bez dlhodobo zamokrenej pôdy. Pôda je ideálne stredne ťažká až ľahšia, hlinitá alebo hlinitopiesčitá, dobre priepustná, s vyšším obsahom humusu a mierne kyslou až neutrálnou reakciou v rozmedzí pH približne 6–7. Nevhodné sú ťažké, utužené a trvalo premokrené pôdy aj extrémne kyslé substráty pre vresoviskové druhy. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie na jar alebo na jeseň, sadenice v kontajneri je možné vysádzať od jari do jesene s dôkladnou zálievkou po výsadbe. Odporúčané rozostupy v záhrade sú približne 1–1,5 m medzi kríkmi a 2–3 m medzi radmi. V prvých rokoch sa vykonáva len ľahký výchovný a zdravotný rez, kedy sa odstraňujú slabé, krížiace sa alebo poškodené výhony. Zhruba po 6-7 rokoch sa začína s postupným omladzovaním, pri ktorom sa každoročne vyreže časť najstarších vetví pri báze a ponechajú sa mladšie, plodnejšie výhony. Zálievka je dôležitá hlavne v prvom roku po výsadbe av dlhších obdobiach sucha, inak zimolez znáša krátke sucha pomerne dobre. Hnojenie sa riadi zásadami pre ovocné kríky – na jar je vhodné pridať kompost či pomaly rozpustné hnojivo, v lete sa vyššie dávky dusíka obmedzujú, aby drevo stihlo vyzrieť pred zimou. Plocha pod kríkmi sa udržuje mulčovaná pokosenou trávou, lístím alebo štiepkou, čo obmedzuje výpar a rast burín. Zimolez býva všeobecne zdravý, len výnimočne sa objavujú vošky alebo múčnatky; pri dobrej kondícii porastu obvykle postačí šetrná, preventívne ladená starostlivosť. V kompozícii sa uplatnia v jedlých zmiešaných výsadbách, v nižších voľných plotoch aj ako solitér blízko posedenia, kde je možné pohodlne žať rané plody. Vzhľadom na to, že na Sibíri je vegetačné obdobie krátke, zasychajú listy už v priebehu júla.

Autor: Kristýna | Revízia: 19.12.2025

Viac na: Návod na pestovanie zemolezu kamčatského