Slamienka talianska 'Silberzwerg'
Kód: 134424.png?63cfc931)
.png?63cfc961)
.png?63cfc981)
.png?63cfc9a0)
Podrobný popis
Slamienka talianska 'Silberzwerg' - vždyzelený, stredomorský poloker z čeľade hviezdicovitých, v prírode viazaný na slnečnej, veternej a suchej stráne, skalné terasy a krovinaté makchie s kamenistým podložím. Záhradne sa pestuje pre striebristé olistenie a koreňovú vôňu, ktorá sa uvoľňuje najmä za tepla. Kultivar 'Silberzwerg' patrí medzi nižšie formy a vytvára hustý, na báze drevnatý krík s jemne šedoplstnatými, úzkymi listami v odtieni striebristo šedozelené. V dospelosti máva približne 0,25 – 0,4 m na výšku a 0,3 – 0,45 m na šírku, vďaka čomu slúži ako prehľadný okraj záhona alebo výplň medzi kameňmi. Od júna do augusta sa nad olistením dvíhajú krátke stonky s drobnými žltými úbormi, ktoré sa otvárajú postupne a priťahujú včely a drobné samotárske druhy. Listy obsahujú silice s charakteristickou vôňou pripomínajúcou karí alebo maggi. V kuchyni sa používajú striedmo do omáčok, strukovín a pečenej zeleniny, častejšie sa však uplatňujú v sušených zväzkoch av parfumérii alebo pri výrobe aromatických olejov. V kompozícii dobre nadväzuje na levandule, tymiány, santoliny, šalvie, rozchodníky a okrasné trávy, kde zvýrazní štruktúru štrku a zjemní prechod medzi trvalkami a kameňom, podobne ako rozmarín, ale s jemnejším listom.
Pestovanie: Na pestovanie sa osvedčuje plné slnko, závetrie a pôda s vynikajúcou drenážou, ideálne piesočnatá až štrkovitá. Vyhovuje pH približne 6,5–8 a skôr chudobnejšiu zem, v ktorej výhony lepšie dozrievajú a rastlina menej vyhoľuje. Zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe, neskôr porast dobre znáša sucho a škodí mu dlhodobé premokrenie. Mulč zo štrku alebo drveného kameňa pomáha udržať krčok suchý a obmedzuje zaburinenie. Hnojenie sa volí striedmo, pri nádobách postačí mierna dávka vyváženého hnojiva na jar, substrát je vhodné odľahčiť perlitom alebo hrubým pieskom. Po odkvitnutí sa obvykle vykonáva ľahké skrátenie výhonov, aby sa podporilo zahustenie a udržal kompaktný tvar. Zber olistených koncov výhonov na korenie sa najčastejšie vykonáva od mája do augusta, kedy je aróma najvýraznejšia. V podmienkach SR sa mrazuvzdornosť pohybuje približne do -12 až -17 °C, kľúčové je však suché zimovanie bez stojatej vody pri koreňoch. V chladnejších a vlhších polohách sa používa suchý zimný kryt z čečiny alebo netkanej textílie, prípadne sa rastliny v nádobách prezimujú svetlé pri 5–10 °C s obmedzenou zálievkou. Výsadba sa najčastejšie vykonáva od apríla do júna alebo na prelome augusta a septembra, odporúčaný rozostup je 30–40 cm, čo zodpovedá približne 6–9 rastlinám na m². Zo škodcov sa objavujú hlavne vošky na mladých výhonkoch, z chorôb býva problémom hniloba koreňov pri zimnej vlhkosti.
Autor: Nikol | Revízia: 26.1. 2026
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.
