Saturejka horská - Satureja montana

Podrobný popis

Saturejka horská - vytrvalý aromatický poloker z čeľade hluchavkovitých, pôvodom zo suchých, kamenistých strání a svetlých porastov Stredomoria a juhovýchodnej Európy. Vytvára kompaktné, husto rozkonárené kríčky s drevnatou bázou, ktoré v našich podmienkach dorastajú zvyčajne 20–40 cm do výšky a 30–50 cm do šírky. Listy sú úzke, protistojné, tmavozelené až sivozelené a pri pošúchaní uvoľňujú korenistú vôňu s nádychom korenia. Od júla do septembra nasadzuje drobné kvety v krátkych klasoch, najčastejšie biele až svetlofialové, ktoré pôsobia jemne, ale poskytujú nektár a patria k vyhľadávaným zdrojom pre včely. V kuchyni sa používajú mladé konce výhonkov a listy, čerstvé aj sušené, najmä k strukovinám, omáčkam a mäsám; chuť je výraznejšia než u saturejky záhradnej. V pletivách sa nachádzajú silice bohaté na fenolické zložky, ktoré stoja za typickou arómou; tradičné bylinkárstvo ju poznalo ako korenie aj bylinu bez zdravotných tvrdení. V záhone tvorí nízky, vždyzelený lem, ktorý pekne kontrastuje s levanduľou, šalviou či trávami a v zime drží štruktúru aj farbu. Vôňa je výrazná, kvety skôr nenápadné, hlavný okrasný efekt robí textúra drobných lístkov a striebristý nádych na slnku.

Pestovanie: Najlepšie prospieva na plnom slnku na teplom, vzdušnom mieste, kde pôda rýchlo osychá. Vhodná je priepustná piesočnatohlinitá až štrkovitá zem s dobrou drenážou, skôr neutrálna až zásaditá, orientačne pH 6,5 – 8,0. Zálievka je dôležitá po výsadbe, neskôr znáša suchšie obdobia lepšie než premokrenie; rizikom býva hlavne mokrá zima a jarné topenie snehu. Pre zachovanie kompaktného tvaru sa vykonáva jarný zostrih, pri zbere sa odoberajú mladé výhonky, najčastejšie pred kvitnutím a počas leta. Hnojenie býva striedme, v chudobnejších pôdach postačí tenká vrstva kompostu na jar; prebytok dusíka vedie k redšiemu rastu a slabšej vôni. Rastliny sa vysádzajú od marca do októbra s rozstupmi 30 – 40 cm, čo zodpovedá približne 6 – 9 rastlinám na m². V nádobách sa osvedčuje minerálny substrát so štrkom a drenážnou vrstvou, zimná zálievka býva minimálna. Mrazuvzdornosť je v SR zvyčajne okolo -25 °C; pri suchom stanovišti a dobrom odvodnení sa uplatní aj vyššia odolnosť, na zamokrených pôdach je vhodnejšia zimná ochrana krčku štrkom. Choroby sa objavujú hlavne pri dlhodobom vlhku, typicky hniloby koreňov, škodce bývajú skôr okrajovo vošky na mladých výhonkoch. Sušené listy sa uchovávajú v suchu a tme, aby si aróma zachovala silu.

Autor: Nikol | Revízia: 6. 2. 2026