Šanta mačacia - Nepeta cataria
Kód: 0793.png?63cfc931)
.png?63cfc961)
.png?63cfc981)
.png?63cfc9a0)
Podrobný popis
Šanta mačacia - aromatická krátkoveká trvalka z čeľade hluchavkovitých, pôvodom z Eurázie, kde rastie na suchých okrajoch ciest, rumištiach aj svetlinách. Vytvára priame štvorhranné stonky a voľnejšie, mierne rozložité trsy, ktoré v dospelosti dosahujú zhruba 0,6 – 1 m na výšku a 0,4 – 0,6 m do šírky. Listy sú srdcovité až trojuholníkovité, sivozelené, jemne chlpaté a po rozmnutí výrazne voňajú. Od júna do septembra sa na koncoch výhonkov objavujú riedke klasy s drobnými dvojpyskovými kvetmi, zvyčajne biele so svetlofialovým tónom a škvrnami, jednotlivé kvety majú približne 6 – 10 mm. Kvety poskytujú nektár aj peľ včelám, čmeliakom a pestriciam a v bylinkovej výsadbe tvoria svetlý, vzdušný závoj medzi levanduľou, šalviou alebo okrasnými trávami. Pre mačky je atraktívna vďaka obsahu nepetalaktónu, preto môžu porasty v záhrade niekedy trpieť obhrýzaním alebo váľaním. Po odkvitnutí dozrievajú tvrdky so semenami, najčastejšie v auguste a septembri, a samovýsev býva jedným z dôvodov, prečo sa rastlina v záhonoch ľahko udržiava. Vňať sa tradične suší do aromatických zmesí a čajových nálevov, v kuchyni sa uplatní striedmo ako korenie s mätovým nádychom.
Pestovanie: Preferuje plné slnko až polotieň a priepustnú, skôr suchšiu pôdu. Znáša aj chudobnejšie stanovištia, v ťažkých a trvale zamokrených pôdach skracuje životnosť. Vhodná je drenáž a prímes štrku alebo piesku, v nádobách zmes pre bylinky s vyšším podielom minerálnej zložky. Reakcia pôdy vyhovuje približne pH 6,5 – 8,0. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do októbra, po výsadbe sa udržiava mierne vlhký substrát, po zakorenení má rastlina dobrú odolnosť voči suchu. Hnojenie sa volí striedme, na jar postačí kompost alebo malé množstvo pomaly rozpustného hnojiva, prehnojenie dusíkom vedie k mäkším výhonkom. Po hlavnej vlne kvitnutia sa porasty zvyčajne skracujú, čo podporuje kompaktnejší rast a ďalšie nasadenie kvetov. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín je v podmienkach SR približne do −25 °C, v zime vyhovuje skôr suchšia pôda a vzdušné stanovište bez dlhodobého ležania snehu. Odporúčaný spon je 40 – 50 cm, približne 4 – 6 rastlín na m². Z chorôb sa môže objaviť múčnatka v horúcom a suchom lete, zaistenie prúdenia vzduchu a nepremokrovanie obmedzuje výskyt. Na jar sa môžu objaviť slimáky na mladých výhonkoch. Na sušenie sa vňať zberá najčastejšie na začiatku kvitnutia, kedy je aróma najvýraznejšia. Vhodné je mulčovanie štrkom, ktoré udržuje krčok suchší a obmedzuje zaburinenie. Ak je cieľom obmedziť samovýsev, odkvitnuté klasy sa priebežne odstraňujú. V nádobách sa na zimu chráni koreňový bal pred premrznutím obalom a rastlina sa umiestňuje na záveterné miesto.
Autor: Nikol | Revízia: 2. 2. 2026
Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.
