Šalvia lekárska - Salvia officinalis

Podrobný popis

Šalvia lekárska - aromatický poloker z čeľade hluchavkovitých, pôvodom zo Stredomoria a balkánskej oblasti, kde osídľuje výhrevné stráne a skalnaté terasy s chudobnejšou, často vápenatou pôdou. V záhrade vytvára drevnatý, kompaktný krík približne 40 – 60 cm vysoký aj široký. Listy sú protistojné, eliptické až kopijovité, na líci jemne vráskavé a plstnaté, vďaka čomu pôsobia sivozelene až striebristo. Po pošúchaní intenzívne voňajú vďaka obsahu silíc a ďalších aromatických látok. Od júna do júla sa nad olistením objavujú krátke klasy dvojpyskových kvetov v modrofialovej škále, bohato navštevované včelami. Listy sa používajú čerstvé aj sušené ako korenie, aróma je najvýraznejšia tesne pred kvitnutím. Vďaka striebristému tónu listov pôsobí ako svetlý akcent v štrkových výsadbách aj v nádobách a dobre ladí s levanduľou, tymianom, rozmarínom, rebríčkami a okrasnými trávami. Olistenie často pretrváva aj miernejšiu zimu a na jar rýchlo znovu obraďuje. Pre kuchyňu sa zberajú jednotlivé listy alebo krátke výhonky, pri sušení v tieni si lepšie uchová vôňu aj farbu. Súkvetia sa uplatnia aj na rez do jednoduchých letných väzieb. V bylinkárstve býva cenená pre obsah silíc a horčín, v záhrade však zostáva kľúčová jej chuť, vôňa a odolnosť voči suchu na dobre odvodnených stanovištiach.

Pestovanie: Vyžaduje plné slnko a pôdu s rýchlym odvodom vody, ideálna je štrkovitá či piesočnatá zmes s drenážou. Vyhovuje pH približne 6,5 – 8 a stanovište s teplom a prúdením vzduchu, kde listy po daždi rýchlo osychajú. Zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe, po zakorenení dobre znáša prísušok. Naopak, dlhodobé zimné podmáčanie a ťažké íly vedú k hnilobám kŕčka a úhynom. V podmienkach SR sa osvedčuje výsadba do vyvýšených záhonov alebo do štrkového mulču, pri nádobách je dôležité zimné krytie pred dažďom a striedaním topenia a mrazu. Hnojenie má byť striedme, vhodné sú nízke dávky kompostu alebo hnojív s menším podielom dusíka, aby sa listy nevyklápali a nezahnívali. Kvetné stvoly možno po odkvitnutí odstrániť, prípadne sa môžu odstraňovať už pri nasadení, ak je cieľom dlhšia životnosť listovej ružice. Mrazuvzdornosť sa pri dobre odvodnených pôdach uvádza približne do -20 °C, citlivejšia než mráz býva zimná vlhkosť. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do októbra, najlepšie do prehriatej pôdy na jar alebo na prelome leta a jesene. Odporúčaný rozostup je 45 – 50 cm, čo zodpovedá asi 4 – 5 ks na $m^2$. Rastlina býva menej atraktívna pre raticovú zver a v suchých záhonoch sa uplatní aj bez pravidelného rezu.

Autor: Nikol | Revízia: 5. 2. 2026