Rímska mäta – Nepetella, mentuccia Mentha nepetella 'Romana'

Podrobný popis

Rímska mäta - v bylinkových sortimentoch sa objavuje pod názvami nepetella, nepitella alebo mentuccia romana. Botanicky zodpovedá druhu maruľka kocúrnikovitá, teda Clinopodium nepeta, aromatickej trvalke z čeľade hluchavkovitých pôvodom zo Stredomoria a priľahlých oblastí južnej Európy. Vytvára husté, mierne drevnatejúce trsy, obvykle 40 – 60 cm vysoké a široké, s drobnými sivozelenými až zelenými listami, ktoré pri pomadlení uvoľňujú korenistú vôňu na pomedzí mäty, pamajoránu a sladkého drievka. Od júla do septembra sa objavujú voľné metliny drobných dvojpyskových kvetov do 1 cm, najčastejšie biele až svetlofialové, ktoré poskytujú nektár opeľovačom. Listy aj kvety sa používajú čerstvé alebo sušené, v talianskej kuchyni najmä k artičokom, hubám, zelenine, jahňacine a paradajkovým omáčkam. Zber listov prebieha od mája do septembra, najvýraznejší býva pred plným kvitnutím, kvety sa zbierajú priebežne v čase kvitnutia. Aróma je jemnejšia než pri mäte piepornej a v teplých podmienkach získava výraznejší, teplo korenistý tón. V záhrade sa uplatní v bylinkových záhonoch, v štrkových výsadbách a v nádobách pri kuchynskom zázemí. Vôňa listov je príjemná aj pri dotyku, preto sa často používa do okrajov chodníkov a k posedeniam, kde sa aróma uvoľňuje pri pohybe. Dobre sa kombinuje s tymianom, šalviou, levanduľou a nízkymi okrasnými trávami.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku až v polotieni, v teplejšej mikroklíme s dobrou cirkuláciou vzduchu av závetrí, ktoré obmedzuje vysychanie listov aj tlak chorôb. Najlepšie rastie v humóznej, živnej pôde trvalo mierne vlhkej, ale nie premokrenej, v ťažších íloch sa osvedčuje prímes kompostu a hrubšej zložky na odtok vody, v nádobe je dôležitá drenážna vrstva. Orientačne vyhovuje pH 6,0-7,5. Zálievka má byť pravidelná, pri pestovaní v kvetináči častejšia, pretože bal rýchlejšie presychá, dlhodobé sucho znižuje arómu a zvyšuje výskyt hrdze mätovej a roztočcov, preto je odolnosť voči suchu skôr nízka až stredná. Hnojenie sa opiera o kompost na jar a prípadne mierne doplnenie živín počas sezóny, pri nádobe slabšie, ale pravidelné dávkovanie. Porast sa udržuje skracovaním po hlavnej žatve alebo po odkvitnutí, čím sa podporí zahustenie a jemnejší nárast, starší trs sa po 3–4 rokoch často obnovuje delením. Mulč z kompostu stabilizuje vlhkosť a obmedzuje burinu. Výsadba sa vykonáva od marca do októbra, kvitnutie väčšiny mät pripadá na júl – september, olistenie sa zberá priebežne od mája do septembra a najsilnejšie vonia pred kvitnutím. Mrazuvzdornosť vyzretej rastliny sa podľa druhu a stanovišťa pohybuje približne medzi -20 až -30 °C, v nádobe je rizikové premrznutie balu, preto sa volí izolácia kvetináča a chránené miesto. Pre začiatočníka je praktické obmedziť šírenie podzemkov koreňovou bariérou alebo pestovaním v nádobe. Odporúčaný rozostup býva zhruba 30–40 cm pri nižších typoch a 40–50 cm pri robustných, čo zodpovedá cca 4–9 rastlinám na m². Medzi časté problémy patrí hrdza mätová, múčnatka a škvrnitosti listov, zo škodcov vošky, strapka a roztočce, najmä pri suchu a zahustení porastu.

Autor: Kristýna | Revízia: 19.02. 2026