Oregáno, pamajorán obyčajný - Origanum vulgare Origanum vulgare

Podrobný popis

Oregáno, pamajorán obyčajný - aromatická trvalka z čeľade hluchavkovitých, pôvodná v Európe a západnej až strednej Ázii; v SR sa s ňou stretávame aj vo voľnej prírode na výslnných stráňach a okrajoch lesov. Vytvára drevnatý, hustý trs približne 0,4–0,8 m vysoký a 0,4–0,6 m široký, so štvorhrannými stonkami a drobnými protistojnými listami. Listy sú po pomnutí silne vonné vďaka siliciam, typicky s podielom tymolu a karvakrolu, sprevádzaným trieslovinami, čo sa uplatňuje v kuchyni aj pri sušení vňate. Od júla do septembra sa nad olistením objavujú vzdušné metliny s drobnými dvojpyskovými kvetmi v ružových až ružovofialových odtieňoch, ktoré poskytujú nektár a peľ opeľovačom. Na záhonoch sa uplatní ako bylinka aj okrasná výplň, dobre ladí s levanduľou, šalviami, materinou dúškou, rozchodníkmi a suchomilnými trávami. V porovnaní s majoránom (Origanum majorana) má obvykle ostrejšiu, „oreganovú“ arómu a vyššiu odolnosť voči zime.

Pestovanie: Vyžaduje plné slnko a teplé, chránené miesto s rýchlym odtokom vody, ideálne na vyvýšenom záhone, v štrkovej výsadbe alebo na suchom múriku. Najlepšie prospieva v ľahkej, štrkovitej až kamenistej pôde, skôr suchšej, s pH približne 6,5–8,0. V ťažšej záhradnej zemine sa zlepšuje drenáž prídavkom hrubého piesku a štrku, aby koreňový kŕčok nezostával v zime mokrý. Zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe a pri pestovaní v nádobe, dlhodobé premokrenie vedie k zahnívaniu koreňov a strate vytrvalosti. Výživa sa volí striedmo, na chudobnejších pôdach si rastlina udržiava kompaktnejší vankúš. Po odkvitnutí sa často skracujú kvetné stonky, čím sa podporí ďalšie obrastanie listov a udržanie čistého okraja, hlavný rez sa vykonáva na jar po odznení mrazov. Vysádzanie prebieha od marca do októbra, odporúčaný rozostup je 20–25 cm, čo zodpovedá približne 16–25 rastlinám na m². V podmienkach SR sa osvedčuje ochrana pred zimnou vlhkosťou, napríklad štrkový mulč a ľahký kryt, pretože mrazuvzdornosť sa uvádza zhruba do -23 °C a najväčším rizikom býva zimné mokro a opakované striedanie topenia a mrazu. V chladnejších polohách sa často pestuje v nádobe s prezimovaním na svetlom, chladnom mieste bez trvalého premŕzania. V tieni a pri vyššej vzdušnej vlhkosti sa môžu objaviť múčnatka a vošky, v dobre vetranom, slnečnom stanovišti býva porast stabilný.

Autor: Nikol | Revízia: 2. 2. 2026