Oregáno, pamajorán 'Herrenhausen' - Origanum laevigatum hybr. 'Herrenhausen'

Podrobný popis

Oregáno, pamajorán hladký 'Herrenhausen' - v záhradnej praxi sa uvádza ako kríženec Origanum vulgare a Origanum laevigatum, vybraný v Nemecku a tradične spájaný so záhradami Herrenhausen v Hannoveri. Tvorí pevný, husto rozkonárený trs s purpurovo tónovanými stonkami a drobnými, vajcovitými listami s vôňou oregana, ktorá sa zvýrazňuje v teple a pri dotyku. V dospelosti dorastá približne do 35–45 cm na výšku a 40–50 cm do šírky a rozrastá sa skôr pokojne, bez nežiaduceho samovýsevu. Od júna do septembra sa nad olistením objavujú chocholíky drobných ružovofialových kvetov, často sprevádzané výrazne sfarbenými kalichmi, takže porast pôsobí dekoratívne aj po odkvitnutí. Kvitnutie poskytuje nektár a peľ včelám, čmeľom aj motýľom a zároveň pridáva záhonu jemnú, „čipkovanú“ štruktúru. V kompozícii dobre funguje v suchých záhonoch, pri múrikoch a v štrkových výsadbách, kde zvýrazní levandule, šalvie, kocúrniky, rozchodníky aj jemné okrasné trávy a vytvorí teplý purpurový akcent. Súkvetia sa využívajú aj do voľných kytíc a na sušenie, kde si zvyčajne držia tvar.

Pestovanie: Vyžaduje plné slnko a teplé, chránené miesto s rýchlym odtokom vody, ideálne na vyvýšenom záhone, v štrkovej výsadbe alebo na suchom múriku. Najlepšie prospieva v ľahkej, štrkovitej až kamenistej pôde, skôr suchšej, s pH približne 6,5–8,0. V ťažšej záhradnej zemine sa zlepšuje drenáž prídavkom hrubého piesku a štrku, aby koreňový kŕčok nezostával v zime mokrý. Zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe a pri pestovaní v nádobe, dlhodobé premokrenie vedie k zahnívaniu koreňov a strate vytrvalosti. Výživa sa volí striedmo, na chudobnejších pôdach si rastlina udržiava kompaktnejší vankúš. Po odkvitnutí sa často skracujú kvetné stonky, čím sa podporí ďalšie obrastanie listov a udržanie čistého okraja, hlavný rez sa vykonáva na jar po odznení mrazov. Vysádzanie prebieha od marca do októbra, odporúčaný rozostup je 20–25 cm, čo zodpovedá približne 16–25 rastlinám na m². V podmienkach SR sa osvedčuje ochrana pred zimnou vlhkosťou, napríklad štrkový mulč a ľahký kryt, pretože mrazuvzdornosť sa uvádza zhruba do -23 °C a najväčším rizikom býva zimné mokro a opakované striedanie topenia a mrazu. V chladnejších polohách sa často pěstuje v nádobe s prezimovaním na svetlom, chladnom mieste bez trvalého premŕzania. V tieni a pri vyššej vzdušnej vlhkosti sa môže objaviť múčnatka a vošky, v dobre vetranom, slnečnom stanovišti býva porast stabilný.

Autor: Nikol | Revízia: 2. 2. 2026