Orech kráľovský 'Cogalnica' - kontajner Juglans regia 'Cogalnica'

Podrobný popis

Orech kráľovský 'Cogalnica'  - odroda spájaná s východoeurópskym, najmä moldavským šľachtením a výbermi pre sadovníctvo. U týchto materiálov sa často kladie dôraz na dobrú adaptabilitu na kontinentálnejšiu klímu a na vyrovnanejšiu kvalitu jadier. Strom je opadavý, dlhoveký av dospelosti vytvára rozložitú korunu, v záhradných podmienkach obvykle okolo 10–15 m výšky aj šírky. Listy sú lichosperené, zelené a aromatické, na jeseň sa vyfarbujú do žlta. V apríli až máji sa objavujú samčie jahňady a nenápadné samičie kvety, opelenie prebieha vetrom. Plody sú zeleno oplodené orechy, po dozretí sa oplodie otvára a uvoľňuje svetlo až stredne hnedú škrupinu. Pri odrode 'Cogalnica' sa uvádza skôr oválny tvar plodov a aromatická chuť jadier. Zber sa v teplejších polohách môže posúvať už do septembra, častejšie však prebieha v septembri až októbri. Po opadaní plodov zo zeleného oplodia sa orechy dosušujú vo vrstve s dobrým prúdením vzduchu, aby sa zlepšila skladovateľnosť a udržala svetlosť jadier. Jadrá sa používajú do pečenia, na výrobu orechových pást aj na lisovanie oleja a ako surovina s prirodzeným obsahom nenasýtených mastných kyselín a minerálnych látok.

Orech kráľovský je klasický vlašský orech, ktorý sa pestuje už po mnoho storočí. Dorastá do výšky až 30 m. Koruna je takmer guľovitá a skladá sa z ťažkých vetiev. Starý kmeň je svetlo šedý s hlbokými, nepravidelnými a zvislými ryhami. Listové úkrojky sú vajcovité až oválne, zhruba 8 - 12 cm dlhé. Celkovo list dorastá do dĺžky 20 – 30 cm. Sú nesperené a majú jasne zelenú farbu. Po rozvinutí listov sa objavujú veľké samčie mačičky, na dĺžku majú zhruba 7 cm a menšie samičie kvety, ktoré sú u skupené po 2 alebo 3. Plody sú ukryté pod zelenou šupkou, ktorá je takmer okrúhleho tvaru a je hladká. Orech je svetlo hnedej farby a je veľmi chutný. Strom plodí až vo veku cca 15 rokov. Korenie veľmi hlboko.

Pestovanie: V SR sa najlepšie osvedčujú slnečné polohy s dobrým prúdením vzduchu, ideálne mimo mrazovej kotliny, pretože neskoré jarné mrazy môžu poškodiť kvety. Pôda býva vhodná hlbšia, živná a dobre odvodnená, s pH približne 6,5-7,8, na ťažkých zamokrených pôdach trpia korene. Výsadba sa vykonáva na jar od marca do apríla alebo na jeseň od októbra do novembra, pri kontajnerovaných stromčekoch aj dlhšie pri nezamrznutej pôde. Odporúčaný rozostup je zhruba 8–10 m. Zber nastáva najčastejšie od druhej polovice septembra do októbra, kedy zelený oplodí praská a orechy sa ľahko uvoľňujú. Po zbere sa orechy sušia v jednej vrstve na vzdušnom mieste, aby sa znížilo riziko plesní a jadrá si udržali farbu i arómu. Mrazuvzdornosť vyzretého dreva sa uvádza okolo -25 °C, mladé stromčeky prospievajú s mulčom a ochranou kmienka proti okusu. Rez sa obmedzuje na výchovný a zdravotný, vhodné obdobie býva v lete po vyzretí výhonov, pretože zimný rez môže výraznejšie „slzieť“ a zvyšovať riziko infekcií. Zálievka je dôležitá hlavne v prvých 2–3 rokoch po výsadbe av suchých rokoch počas nalievania plodov, hnojenie obvykle postačí kompostom a jarnou dávkou dusíka. Pestovanie v nádobe dáva zmysel len krátkodobo, pretože koreňový systém rýchlo zosilní a vyžaduje priestor. V daždivých jaroch sa môže objaviť bakteriálna škvrnitosť orecha a hubové škvrnitosti listov, plody môžu poškodzovať vrtule orechová alebo obaleči. Pod korunou sa uplatňuje juglón, preto sa v blízkosti horšie darí citlivejším rastlinám a trávnik či štrk bývajú praktickou voľbou.

Autor: Kristýna | Revízia: 12.02.2026

Viac na: Návod na pestovanie orechov