Orech kráľovský 'Tulare'

Podrobný popis

Orech kráľovský 'Tulare' - dlhoveká ovocná drevina pôvodom z oblasti od Balkánu po Malú Áziu. V záhrade sa uplatní dvojaká rola: ako strom pre jedlé plody a zároveň ako prirodzený zdroj tieňa. Odroda 'Tulare' bola vyšľachtená na University of California, Davis, v programe H. Forde a uvedená v roku 1991. Ide o odrodu s výrazným podielom postrannej plodnosti na jednoročnom obraste, vďaka čomu sa často uvádza skorší nástup úrody oproti bežným semenáčom. Strom vytvára pravidelnú, skôr vzpriamenú korunu av dospelosti v záhradných podmienkach obvykle dorastá 10–12 m × 6–9 m. Kvitnutie prebieha na prelome apríla a mája, samčie kvety tvoria zelenavé jahňady, samičie sú nenápadné. Orechy sú veľké, s tenšou škrupinou a svetlým jadrom, ktoré sa z nej obvykle dobre vyníma, podiel jadra sa pri odrode často uvádza okolo 54–55 %. Chuť býva jemná, bez výraznej horkosti. Jadrá prirodzene obsahujú nenasýtené mastné kyseliny, bielkoviny, vlákninu aj minerálne látky, napríklad horčík a zinok. Do kompozície sa hodí aj do priestranných záhrad s trvalkovými podrastmi a jarnými cibuľovinami, kde jemné pučanie a neskorší tieň vytvárajú premenlivý rytmus sezóny.'Tulare' sa uvádza ako čiastočne samosprašný, pre pravidelnejšiu násadu sa v dosahu desiatok metrov osvedčuje opeľovač 'Franquette' alebo 'Fernette'.

Orech kráľovský - klasický vlašský orech, ktorý sa pestuje už po mnoho storočí. Dorastá do výšky až 30 m. Koruna je takmer guľovitá a skladá sa z ťažkých vetiev. Starý kmeň je svetlo šedý s hlbokými, nepravidelnými a zvislými ryhami. Listové úkrojky sú vajcovité až oválne, zhruba 8 - 12 cm dlhé. Celkovo list dorastá do dĺžky 20 – 30 cm. Sú nesperené a majú jasne zelenú farbu. Po rozvinutí listov sa objavujú veľké samčie mačičky, na dĺžku majú zhruba 7 cm a menšie samičie kvety, ktoré sú u skupené po 2 alebo 3. Plody sú ukryté pod zelenou šupkou, ktorá je takmer okrúhleho tvaru a je hladká. Orech je svetlo hnedej farby a je veľmi chutný. Strom plodí až vo veku cca 15 rokov. Korenie veľmi hlboko.

Pestovanie: V SR sa najlepšie osvedčujú slnečné polohy s dobrým prúdením vzduchu, ideálne mimo mrazovej kotliny, pretože neskoré jarné mrazy môžu poškodiť kvety. Pôda býva vhodná hlbšia, živná a dobre odvodnená, s pH približne 6,5-7,8, na ťažkých zamokrených pôdach trpia korene. Výsadba sa vykonáva na jar od marca do apríla alebo na jeseň od októbra do novembra, pri kontajnerovaných stromčekoch aj dlhšie pri nezamrznutej pôde. Odporúčaný rozostup je zhruba 8–10 m. Zber nastáva najčastejšie od druhej polovice septembra do októbra, kedy zelený oplodí praská a orechy sa ľahko uvoľňujú. Po zbere sa orechy sušia v jednej vrstve na vzdušnom mieste, aby sa znížilo riziko plesní a jadrá si udržali farbu i arómu. Mrazuvzdornosť vyzretého dreva sa uvádza okolo -25 °C, mladé stromčeky prospievajú s mulčom a ochranou kmienka proti okusu. Rez sa obmedzuje na výchovný a zdravotný, vhodné obdobie býva v lete po vyzretí výhonov, pretože zimný rez môže výraznejšie „slzieť“ a zvyšovať riziko infekcií. Zálievka je dôležitá hlavne v prvých 2–3 rokoch po výsadbe av suchých rokoch počas nalievania plodov, hnojenie obvykle postačí kompostom a jarnou dávkou dusíka. Pestovanie v nádobe dáva zmysel len krátkodobo, pretože koreňový systém rýchlo zosilní a vyžaduje priestor. V daždivých jaroch sa môže objaviť bakteriálna škvrnitosť orecha a hubové škvrnitosti listov, plody môžu poškodzovať vrtule orechová alebo obaleči. Pod korunou sa uplatňuje juglón, preto sa v blízkosti horšie darí citlivejším rastlinám a trávnik či štrk bývajú praktickou voľbou.

Viac na: Návod na pestovanie orechov

Autor: Nikol | Revízia: 12.1. 2026