Orech kráľovský 'Red Livermore'

Podrobný popis

Orech kráľovský 'Red Livermore' - nápadne sfarbená odroda, v americkom šľachtení vedená ako 'Robert Livermore'. Vznikla na University of California v Davise z kríženia 'Howard' × 'Purpurea' (materiál z INRA Bordeaux) a bola patentovo popísaná v roku 2001. V plodnosti sa vyznačuje vysokým podielom postrannej plodnosti, uvádzaným okolo 90 %, preto dokáže nasadzovať úrodu aj na jednoročnom obroste. Strom rastie stredne silno a vytvára pravidelnú, skôr vzpriamenú korunu. V záhradách sa obvykle pohybuje okolo 10-12 m na výšku a 6-9 m do šírky, s vekom poskytuje výrazný tieň. Listy sú veľké, lichosperené, sviežo zelené, na jar rašia neskôr ako u mnohých semenáčov. Na prelome apríla a mája sa objavujú zelenavé samčie jahňady a nenápadné samičie kvety. Orechy sú veľké, často okrúhle až široko oválne, so svetlejšou škrupinou a tenšou stenou, jadro sa z nej spravidla dobre vyníma. Jadro je svetlé, ale blana má červenofialové sfarbenie, ktoré zostáva viditeľné aj po usušení av kuchyni pôsobí ako drobný farebný akcent. Chuť býva popisovaná ako jemná, vhodná na priamu konzumáciu, pečenie i lisovanie. Vlašské orechy prirodzene obsahujú nenasýtené mastné kyseliny, bielkoviny, vlákninu aj minerálne látky, napríklad horčík a zinok.

Orech kráľovský - klasický vlašský orech, ktorý sa pestuje už po mnoho storočí. Dorastá do výšky až 30 m. Koruna je takmer guľovitá a skladá sa z ťažkých vetiev. Starý kmeň je svetlo šedý s hlbokými, nepravidelnými a zvislými ryhami. Listové úkrojky sú vajcovité až oválne, zhruba 8 - 12 cm dlhé. Celkovo list dorastá do dĺžky 20 – 30 cm. Sú nesperené a majú jasne zelenú farbu. Po rozvinutí listov sa objavujú veľké samčie mačičky, na dĺžku majú zhruba 7 cm a menšie samičie kvety, ktoré sú u skupené po 2 alebo 3. Plody sú ukryté pod zelenou šupkou, ktorá je takmer okrúhleho tvaru a je hladká. Orech je svetlo hnedej farby a je veľmi chutný. Strom plodí až vo veku cca 15 rokov. Korenie veľmi hlboko.

Pestovanie: V SR sa najlepšie osvedčujú slnečné polohy s dobrým prúdením vzduchu, ideálne mimo mrazovej kotliny, pretože neskoré jarné mrazy môžu poškodiť kvety. Pôda býva vhodná hlbšia, živná a dobre odvodnená, s pH približne 6,5-7,8, na ťažkých zamokrených pôdach trpia korene. Výsadba sa vykonáva na jar od marca do apríla alebo na jeseň od októbra do novembra, pri kontajnerovaných stromčekoch aj dlhšie pri nezamrznutej pôde. Odporúčaný rozostup je zhruba 8–10 m. Zber nastáva najčastejšie od druhej polovice septembra do októbra, kedy zelený oplodí praská a orechy sa ľahko uvoľňujú. Po zbere sa orechy sušia v jednej vrstve na vzdušnom mieste, aby sa znížilo riziko plesní a jadrá si udržali farbu i arómu. Mrazuvzdornosť vyzretého dreva sa uvádza okolo -25 °C, mladé stromčeky prospievajú s mulčom a ochranou kmienka proti okusu. Rez sa obmedzuje na výchovný a zdravotný, vhodné obdobie býva v lete po vyzretí výhonov, pretože zimný rez môže výraznejšie „slzieť“ a zvyšovať riziko infekcií. Zálievka je dôležitá hlavne v prvých 2–3 rokoch po výsadbe av suchých rokoch počas nalievania plodov, hnojenie obvykle postačí kompostom a jarnou dávkou dusíka. Pestovanie v nádobe dáva zmysel len krátkodobo, pretože koreňový systém rýchlo zosilní a vyžaduje priestor. V daždivých jaroch sa môže objaviť bakteriálna škvrnitosť orecha a hubové škvrnitosti listov, plody môžu poškodzovať vrtule orechová alebo obaleči. Pod korunou sa uplatňuje juglón, preto sa v blízkosti horšie darí citlivejším rastlinám a trávnik či štrk bývajú praktickou voľbou.

Viac na: Návod na pestovanie orechov

Autor: Nikol | Revízia: 12.1. 2026