Mišpuľa obyčajná - kontajner Mespilus germanica

Podrobný popis

Mišpule obyčajná - patrí medzi staré ovocné dreviny pochádzajúce z juhovýchodnej Európy a juhozápadnej Ázie. V Dospelosti vytvára menší strom alebo väčší ker vysoký približne 3–5 ma široký 3–4 m, so spočiatku pravidelne guľovitou korunou, ktorá sa v starobe rozvoľňuje a získava osobitý charakter. Kmeň a kostrové vetvy majú šedohnedú, hlboko ryhovanú korkovitú borku, dekoratívne aj v zimnom období. Listy sú obvajcovité až eliptické, 6–12 cm dlhé, na líci tmavo zelené a ľahko lesklé, na rube svetlejšie, na jeseň sa farbia do žltých a hnedastých tónov. V máji, obvykle po narasení listov, sa na koncoch krátkych letorastov objavujú veľké biele až slabo ružovkasté kvety s priemerom okolo 3–5 cm, jednotlivo alebo po niekoľkých, ktoré dobre navštevujú včely a ďalší opeľujúci hmyz. Plody sú sploštene guľovité až mierne hruškovité malvice s veľkosťou zhruba 3–5 cm, so spočiatku zelenohnedou, neskôr hrdzavo hnedou šupkou a široko otvoreným kalichom. V našich podmienkach dozrievajú v októbri až novembri a na zber sa využívajú zmäknuté plody po premrznutí alebo po tzv. blettingu pri skladovaní, kedy dužina získava kašovitú konzistenciu a sladko korenistú chuť s jemnou navinulosťou. Plody sa používajú na priamu konzumáciu po rozmäknutí, na varenie lekvárov, džemov a čatní, do ovocných zmesí, na mušt alebo pálenku. Obsahujú vitamín C, triesloviny, pektín, organické kyseliny a vlákninu a predstavujú zaujímavé spestrenie jesennej a zimnej stravy. V záhradnej kompozícii sa mišpula uplatní ako solitéra v trávniku, súčasť menších ovocných sadov, prírodných výsadieb aj zmiešaných živých plotov s ďalšími jadrovinami.

Pestovanie: Odporúčame zvoliť slnečné až mierne pritienené stanovištia chránené pred extrémne studenými vetrami. Mišpula najlepšie prospieva v hlbších, stredne ťažkých, humóznych a dobre priepustných pôdach s dostatkom vápnika, s reakciou od mierne kyslej až po mierne zásaditú, približne v rozmedzí pH 6–7,5. Znáša aj obdobie sucha vďaka hlbšiemu koreňovému systému, v prvých rokoch po výsadbe však ocenia pravidelnú zálievku. Mrazuvzdornosť sa pohybuje približne okolo −20 °C, vyzreté stromy zvládajú aj krátkodobé poklesy k nižším hodnotám, kvety kvitnúce v máji bývajú relatívne málo ohrozené neskorými jarnými mrazíkmi. Stromy sa vysádzajú najčastejšie na jeseň od októbra do novembra alebo na jar od marca do apríla, s rozostupmi približne 3–4 m od ostatných drevín. Mišpula je väčšinou čiastočne samosprašná, pre istejšiu násadu a pravidelnú úrodu však prospieva výsadba viacerých jedincov alebo zaradenie do zmiešaného ovocného kúta. Rez býva mierny, v prvých rokoch ide predovšetkým o výchovné tvarovanie koruny, neskôr o občasné presvetlenie a odstránenie zahusťujúcich či poškodených vetiev. Ako prihnojenie sa osvedčuje každoročné pridanie kompostu alebo dobre zotleného hnoja v okruhu pod korunou, pôda sa udržuje kyprá a vhodné je mulčovanie organickým materiálom, ktoré obmedzuje výpar vody a podporuje pôdny život. Z chorôb sa môže objavovať chrastavitosť či moniliová hniloba plodov, prevenciou je vzdušná koruna a včasný zber spadnutých plodov. Mišpule celkovo pôsobí ako nenáročná, dlhoveká drevina, ktorá spája okrasnú hodnotu s možnosťou spracovania jesenných plodov.