Mäta Marocká Mentha spicata 'Marocco'

Podrobný popis

Mäta klasnatá 'Moroccan' - patrí medzi mäty klasnaté pestované pre jemne sladkú, čisto mätovú vôňu, ktorá sa dobre presadzuje aj v náleve. Druh Mentha spicata pochádza z mierneho pásma Európy a západnej Ázie, v prírode rastie na vlhších lúkach a pri vodách. Odroda vytvára vzpriamené štvorhranné stonky a podzemné podzemky, vďaka ktorým sa rozrastá do strán a v sezóne vytvorí porast vysoký okolo 50 – 60 cm a široký približne 60 cm. Listy sú protistojné, kopijovité až vajcovité, s pílovitým okrajom, na rube jemne ochlpené. Po pomadlení uvoľňujú silice s podielom mentolu a karvónu. V júli až auguste sa objavujú koncové klasy drobných hluchavkovitých kvetov vo svetlofialovom až belavom tóne, ktoré lákajú včely a ďalšie opeľovače. Listy sa používajú čerstvé aj sušené do mätového čaju, limonád, sirupov, ovocných šalátov aj na dochutenie jogurtových dezertov. V porovnaní s bežnou mätou piepornou pôsobí chuť menej štipľavo, preto sa často volí do nápojov. V bylinkových výsadbách sa kombinuje s medovkou, tymianom alebo s levanduľou, kde vytvára mäkší zelený predel medzi drevnatými aromatikami. Vďaka výbežkom sa správa ako pôdopokryvná trvalka, preto sa hodí aj do väčších hrantíkov, kde rýchlo prerastá okraje.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku až v polotieni, v teplejšej mikroklíme s dobrou cirkuláciou vzduchu av závetrí, ktoré obmedzuje vysychanie listov aj tlak chorôb. Najlepšie rastie v humóznej, živnej pôde trvalo mierne vlhkej, ale nie premokrenej, v ťažších íloch sa osvedčuje prímes kompostu a hrubšej zložky na odtok vody, v nádobe je dôležitá drenážna vrstva. Orientačne vyhovuje pH 6,0-7,5. Zálievka má byť pravidelná, pri pestovaní v kvetináči častejšia, pretože bal rýchlejšie presychá, dlhodobé sucho znižuje arómu a zvyšuje výskyt hrdze mätovej a roztočcov, preto je odolnosť voči suchu skôr nízka až stredná. Hnojenie sa opiera o kompost na jar a prípadne mierne doplnenie živín počas sezóny, pri nádobe slabšie, ale pravidelné dávkovanie. Porast sa udržuje skracovaním po hlavnej žatve alebo po odkvitnutí, čím sa podporí zahustenie a jemnejší nárast, starší trs sa po 3–4 rokoch často obnovuje delením. Mulč z kompostu stabilizuje vlhkosť a obmedzuje burinu. Výsadba sa vykonáva od marca do októbra, kvitnutie väčšiny mät pripadá na júl – september, olistenie sa zberá priebežne od mája do septembra a najsilnejšie vonia pred kvitnutím. Mrazuvzdornosť vyzretej rastliny sa podľa druhu a stanovišťa pohybuje približne medzi -20 až -30 °C, v nádobe je rizikové premrznutie balu, preto sa volí izolácia kvetináča a chránené miesto. Pre začiatočníka je praktické obmedziť šírenie podzemkov koreňovou bariérou alebo pestovaním v nádobe. Odporúčaný rozostup býva zhruba 30–40 cm pri nižších typoch a 40–50 cm pri robustných, čo zodpovedá cca 4–9 rastlinám na m². Medzi časté problémy patrí hrdza mätová, múčnatka a škvrnitosti listov, zo škodcov vošky, strapka a roztočce, najmä pri suchu a zahustení porastu.

Autor: Kristýna | Revízia: 19.02. 2026