Mäta klasnatá - Mentha spicata

Podrobný popis

Mäta klasnatá - vytrvalá aromatická bylina z čeľade hluchavkovitých, pôvodom z Európy a miernej Ázie. Vytvára podzemné podzemky, z ktorých vyrastajú priame štvorhranné lodyhy s protistojnými, pílkovitými, úzko vajcovitými až kopijovitými listami. V dospelosti máva 40 – 60 cm na výšku, v priaznivých podmienkach aj viac, a šírku vytvára hlavne podzemky, takže bez obmedzenia môže postupne zaplniť 0,9 – 1,5 m. piperita). V júli až septembri sa nad olistením objavujú úzke klasy drobných trubkovitých kvetov v odtieňoch bielej až svetlo lila, vyhľadávanej včelami. Rastlina sa uplatní v bylinkovom záhone, pri vodných prvkoch aj ako aromatický pôdopokryv, pokiaľ má vymedzený priestor. Listy sa používajú do čajov, limonád, jogurtových omáčok, ovocných šalátov aj do zmesí na sušenie. Aróma býva najsilnejšia pred plným rozkvetom, preto sa listy často zbierajú opakovane od mája do októbra, v hlavnej sezóne obvykle jún až august.Pomáha pri bolestiach hlavy, ospalosti a podporuje chuť do jedla.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku až v polotieni, v teplejšej mikroklíme s dobrou cirkuláciou vzduchu av závetrí, ktoré obmedzuje vysychanie listov aj tlak chorôb. Najlepšie rastie v humóznej, živnej pôde trvalo mierne vlhkej, ale nie premokrenej, v ťažších íloch sa osvedčuje prímes kompostu a hrubšej zložky na odtok vody, v nádobe je dôležitá drenážna vrstva. Orientačne vyhovuje pH 6,0-7,5. Zálievka má byť pravidelná, pri pestovaní v kvetináči častejšia, pretože bal rýchlejšie presychá, dlhodobé sucho znižuje arómu a zvyšuje výskyt hrdze mätovej a roztočcov, preto je odolnosť voči suchu skôr nízka až stredná. Hnojenie sa opiera o kompost na jar a prípadne mierne doplnenie živín počas sezóny, pri nádobe slabšie, ale pravidelné dávkovanie. Porast sa udržuje skracovaním po hlavnej žatve alebo po odkvitnutí, čím sa podporí zahustenie a jemnejší nárast, starší trs sa po 3–4 rokoch často obnovuje delením. Mulč z kompostu stabilizuje vlhkosť a obmedzuje burinu. Výsadba sa vykonáva od marca do októbra, kvitnutie väčšiny mät pripadá na júl – september, olistenie sa zberá priebežne od mája do septembra a najsilnejšie vonia pred kvitnutím. Mrazuvzdornosť vyzretej rastliny sa podľa druhu a stanovišťa pohybuje približne medzi -20 až -30 °C, v nádobe je rizikové premrznutie balu, preto sa volí izolácia kvetináča a chránené miesto. Pre začiatočníka je praktické obmedziť šírenie podzemkov koreňovou bariérou alebo pestovaním v nádobe. Odporúčaný rozostup býva zhruba 30–40 cm pri nižších typoch a 40–50 cm pri robustných, čo zodpovedá cca 4–9 rastlinám na m². Medzi časté problémy patrí hrdza mätová, múčnatka a škvrnitosti listov, zo škodcov vošky, strapka a roztočce, najmä pri suchu a zahustení porastu.

Autor: Kristýna | Revízia: 03.02. 2026