Mäta dlholistá - Mentha longifolia

Podrobný popis

Mäta dlholistá - vytrvalá bylina z čeľade hluchavkovitých, pôvodná v Európe, severnej Afrike a juhozápadnej Ázii. V prírode obsadzuje vlhšie lúky, priekopy a okraje vôd, v záhrade sa chová ako výrazná, vzpriamená mäta s oddenkatým rastom. V dospelosti dosahuje obvykle 0,8 – 1,2 m na výšku a 0,6 – 1,0 m do šírky, pri voľnom rozrastaní môže vytvoriť aj širšie kolónie. Lodyhy sú štvorhranné, často hustejšie olistené ako u mäty piepornej. Listy sú nápadne pretiahnuté, často šedozelené až striebristo srienisté jemnými chlpmi, a pri prepadnutí uvoľňujú korenistú, niekedy ľahko pižmovú mätovú vôňu. Od júla do septembra sa na vrcholoch lodyh tvoria rozvetvené, zužujúce sa klasy drobných kvetov, najčastejšie svetlo fialových až belavých. V prírodne ladených výsadbách dobre ladí s strapatkami, zavinutkami, šantou či s okrasnými trávami. Olistenie sa využíva čerstvé aj sušené do čajov a koreniacich zmesí, v kuchyni sa hodí aj k strukovinám a k mäsám, kde mätová nota pôsobí suššie a menej mentolovo ako u mäty piepornej.

Pestovanie: Prospieva na plnom slnku až v polotieni, v teplejšej mikroklíme s dobrou cirkuláciou vzduchu av závetrí, ktoré obmedzuje vysychanie listov aj tlak chorôb. Najlepšie rastie v humóznej, živnej pôde trvalo mierne vlhkej, ale nie premokrenej, v ťažších íloch sa osvedčuje prímes kompostu a hrubšej zložky na odtok vody, v nádobe je dôležitá drenážna vrstva. Orientačne vyhovuje pH 6,0-7,5. Zálievka má byť pravidelná, pri pestovaní v kvetináči častejšia, pretože bal rýchlejšie presychá, dlhodobé sucho znižuje arómu a zvyšuje výskyt hrdze mätovej a roztočcov, preto je odolnosť voči suchu skôr nízka až stredná. Hnojenie sa opiera o kompost na jar a prípadne mierne doplnenie živín počas sezóny, pri nádobe slabšie, ale pravidelné dávkovanie. Porast sa udržuje skracovaním po hlavnej žatve alebo po odkvitnutí, čím sa podporí zahustenie a jemnejší nárast, starší trs sa po 3–4 rokoch často obnovuje delením. Mulč z kompostu stabilizuje vlhkosť a obmedzuje burinu. Výsadba sa vykonáva od marca do októbra, kvitnutie väčšiny mät pripadá na júl – september, olistenie sa zberá priebežne od mája do septembra a najsilnejšie vonia pred kvitnutím. Mrazuvzdornosť vyzretej rastliny sa podľa druhu a stanovišťa pohybuje približne medzi -20 až -30 °C, v nádobe je rizikové premrznutie balu, preto sa volí izolácia kvetináča a chránené miesto. Pre začiatočníka je praktické obmedziť šírenie podzemkov koreňovou bariérou alebo pestovaním v nádobe. Odporúčaný rozostup býva zhruba 30–40 cm pri nižších typoch a 40–50 cm pri robustných, čo zodpovedá cca 4–9 rastlinám na m². Medzi časté problémy patrí hrdza mätová, múčnatka a škvrnitosti listov, zo škodcov vošky, strapka a roztočce, najmä pri suchu a zahustení porastu.

Autor: Kristýna | Revízia: 03.02. 2026