Magnólia 'Pegasus' Magnolia 'Pegasus'

Podrobný popis

Magnólia 'Pegasus' - kultivar bol vyšľachtený v Trengwainton Gardens v juhozápadnom Anglicku a meno mu dal dendrológ Roy Lancaster, neskôr získal aj ocenenie RHS Award of Garden Merit. Rastie ako viackmenný ker až menší strom s pevnými výhonkami a pravidelným vetvením, postupne tvorí široko rozložitú korunu, ktorá vynikne najmä ako solitéra pri terase, v predzáhradke alebo v trávniku. V podmienkach SR sa najčastejšie pohybuje okolo 3–5 m výšky a 4–6 m šírky, vo veľmi priaznivej mikroklíme môže rásť viac. Pred olistením sa v marci až apríli otvárajú vzpriamené, úzko tulipánovité kvety asi 10 cm dlhé s pevnejšími okvetnými lístkami, krémovo biele s jemným ružovopurpurovým nádychom pri báze, často s ľahkou vôňou. Kvety pôsobia čisto aj v kombinácii s tmavým ihličím, stálezelenými penisníkmi a vresmi v kyslej pôde alebo s bielymi a modrými cibuľovinami, kde prinášajú peľ skorému hmyzu. Listy sú vajcovité, stredne zelené a po premnutí môžu jemne voňať po anízu. Na jeseň sa môžu objaviť valcovité súplodia so sýtočervenými semenami, ktoré dodajú kríku ďalší drobný akcent.

Pestovanie: Vyžadujú slnečné až polotienisté stanovište, chránené pred studenými vetrami. Najlepšie prospievajú na mieste, kde majú dostatok svetla, ale pokojnú mikroklímu. Vyhovuje im hlbšia, humózna, priepustná a rovnomerne vlhká pôda, ideálne mierne kyslá (pH 5,0–6,5). Neznášajú vápenité, ťažké a premokrené pôdy. Mulčovanie kôrou alebo listovkou je veľmi dôležité, pretože majú plytký koreňový systém. Zálievka je kľúčová hlavne v prvých rokoch po výsadbe a počas sucha. Magnólia zle znášajú prísušky, najmä v lete. Hnojenie má byť striedme – na jar postačí kompost alebo hnojivo na kyslomilné dreviny. Nadmerné hnojenie dusíkom podporuje rast listov na úkor kvitnutia. Väčšina magnólií je dobre mrazuvzdorná, bežne do -20 až -25 ° C, niektoré druhy aj viac. Problémom nie sú zimné mrazy, ale jarné mrazíky, ktoré môžu poškodiť kvety. Mladé rastliny je vhodné v zime chrániť mulčom. Sú všeobecne zdravé a odolné, choroby a škodcovia sa objavujú iba výnimočne. Najčastejšie problémy súvisia s nevhodnou pôdou (chloróza pri vápniku, poškodenie koreňov suchom). Rez nie je potrebný a magnólie ho neznášajú dobre. Vykonáva sa iba ľahké odstránenie suchých alebo poškodených vetiev, najlepšie krátko po odkvitnutí. Silný alebo opakovaný rez môže obmedziť kvitnutie.

Viac na: Návod na pestovanie magnólií

Autor: Nikol | Revízia: 16.1. 2026