Kanadská čučoriedka 'Aurora'

Podrobný popis

Kanadská čučoriedka 'Aurora' - odroda 'Aurora' vznikla v rámci šľachtenia v Severnej Amerike krížením ruských a japonských línií a bola vybraná pre väčšiu veľkosť, sladšiu chuť a nižšiu kyslosť plodov. Ker rastie prevažne vzpriamene, mierne rozkladito, v našich podmienkach obvykle dosahuje 1,5–1,8 m výšky a 1,2–1,4 m šírky a vytvára stredne hustú korunu s pevnými, dobre vyzrievajúcimi výhonkami. Listy sú obvajcovité až eliptické, stredne až tmavo zelené, na jeseň sa farbia do žlta a oranžova. Kvitne veľmi skoro na jar, obvykle v apríli, drobnými belavými až krémovými trubkovitými kvetmi po dvoch v úžľabí listov, ktoré vyhľadávajú včely a ďalšie opeľovače. Plody sú podlhovasto oválne až mierne hruškovité, 1,5–2 cm dlhé, tmavo modré so silnejším modravým srienistom a pevnejšou šupkou. Dužina je šťavnatá, sladšia, s jemnou kyselinkou a plnou arómou, ktorá v teplejších polohách pripomína chuť lesných čučoriedok. V našich podmienkach dozrieva 'Aurora' väčšinou od polovice júna do začiatku júla. Bobule sa hodia na priamu konzumáciu, do ovocných šalátov, koláčov a dezertov, na marmelády a sirupy aj na mrazenie, kedy si dobre uchovávajú farbu a chuť. Plody prirodzene obsahujú vitamín C, vitamín K, vlákninu a antokyanové farbivá, ktoré vhodne dopĺňajú pestrú domácu stravu. Odroda je cudzoprašná a pre bohaté nasadenie plodov vyžaduje vhodného opeľovača - dobre ju opeľujú iné odrody zemolezu kamčatského s obdobným termínom kvitnutia, napríklad 'Honeybee', 'Borealis', 'Tundra' alebo vybrané odrody z radu Indigo. V sadových i záhradných výsadbách sa zimolez dobre kombinuje s ríbezľami, egrešom alebo ranými odrodami malín, kde dopĺňa rané obdobie zberu.

Pestovanie: Dlhodobo znáša zimné teploty hlboko pod −30 °C a kvety vydržia krátkodobé jarné mrazíky niekoľko stupňov pod bodom mrazu, čo umožňuje spoľahlivú úrodu aj v chladnejších oblastiach. Najlepšie prospieva na plnom slnku, kde vytvára najvyššiu násadu a dobre vyfarbené plody. V ľahkom polotieni rastie tiež, zber však býva o niečo menší. Stanovište má byť skôr chránené, ale dobre prevzdušnené, bez dlhodobo zamokrenej pôdy. Pôda je ideálne stredne ťažká až ľahšia, hlinitá alebo hlinitopiesčitá, dobre priepustná, s vyšším obsahom humusu a mierne kyslou až neutrálnou reakciou v rozmedzí pH približne 6–7. Nevhodné sú ťažké, utužené a trvalo premokrené pôdy aj extrémne kyslé substráty pre vresoviskové druhy. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie na jar alebo na jeseň, sadenice v kontajneri je možné vysádzať od jari do jesene s dôkladnou zálievkou po výsadbe. Odporúčané rozostupy v záhrade sú približne 1–1,5 m medzi kríkmi a 2–3 m medzi radmi. V prvých rokoch sa vykonáva len ľahký výchovný a zdravotný rez, kedy sa odstraňujú slabé, krížiace sa alebo poškodené výhony. Zhruba po 6-7 rokoch sa začína s postupným omladzovaním, pri ktorom sa každoročne vyreže časť najstarších vetví pri báze a ponechajú sa mladšie, plodnejšie výhony. Zálievka je dôležitá hlavne v prvom roku po výsadbe av dlhších obdobiach sucha, inak zimolez znáša krátke sucha pomerne dobre. Hnojenie sa riadi zásadami pre ovocné kríky – na jar je vhodné pridať kompost či pomaly rozpustné hnojivo, v lete sa vyššie dávky dusíka obmedzujú, aby drevo stihlo vyzrieť pred zimou. Plocha pod kríkmi sa udržuje mulčovaná pokosenou trávou, lístím alebo štiepkou, čo obmedzuje výpar a rast burín. Zimolez býva všeobecne zdravý, len výnimočne sa objavujú vošky alebo múčnatky; pri dobrej kondícii porastu obvykle postačí šetrná, preventívne ladená starostlivosť. V kompozícii sa uplatnia v jedlých zmiešaných výsadbách, v nižších voľných plotoch aj ako solitér blízko posedenia, kde je možné pohodlne žať rané plody. Vzhľadom na to, že na Sibíri je vegetačné obdobie krátke, zasychajú listy už v priebehu júla.

Autor: Nikol | Revízia: 5.12.2025

Viac na: návod na pestovanie čučoriedok