Jahoda 'Vima Xima'

Podrobný popis

Jahoda 'Vima Xima' - neskorá jednouplodiaca odroda holandského pôvodu z radu Vima, určená predovšetkým na pestovanie v otvorenom teréne v miernom až kontinentálnom podnebí. Kríky rastú stredne silno až silno, dorastajú približne 20–30 cm výšky a 30–40 cm šírky, vytvárajú kompaktné, mierne vzpriamené až polosklonené trsy s hustou ružicou tmavo zelených, lesklých trojpočetných listov, ktoré dobre tienia pôdu. Rastliny tvoria skôr stredné množstvo šľahúňov, ktorými sa porast postupne zahusťuje. V našich podmienkach kvitne obvykle v máji až na prelome mája a júna bielymi päťpočetnými kvetmi so žltým stredom, nesenými na pevných stonkách v úrovni listov či mierne nad nimi. Kvitnutie a plodnosť prebiehajú jednorazovo v hlavnej sezóne, zber začína spravidla koncom júna a prebieha počas júla podľa stanovišťa a priebehu počasia, čím nadväzuje na skoršie odrody a predlžuje zásobu čerstvých jahôd do plného leta. Plody sú veľké až veľmi veľké, bežne okolo 20 – 30 g, prvé úrody môžu niesť ešte mohutnejšie kusy. Tvar je pravidelne kužeľovitý až tupo srdcovitý, šupka sýto až tmavo červená a lesklá, s drobnými zapustenými nažkami. Dužina býva pevná, mäsitá, rovnomerne červená, bez výrazných dutín, šťavnatá a dobre drží tvar pri krájaní aj tepelnom spracovaní. Chuť je výrazne sladká s jemnou, vyváženou kyselinkou a typickou jahodovou aromatikou, ktorá sa najlepšie rozvíja na slnečnom stanovisku. Plody sa uplatňujú ako dezertné ovocie na priamu konzumu, vhodné sú do ovocných mís, na koláče a dezerty, na výrobu džemov, sirupov a kompótov aj na mrazenie, kde vďaka pevnejšej dužnine znášajú manipuláciu a po rozmrazení lepšie držia tvar. Rovnako ako ostatné jahody prirodzene obsahujú vitamín C, vlákninu a farbivá zo skupiny antokyanov, ktoré sa podieľajú na pestrej a vyváženej strave. Údaje o dobrej zimovzdornosti a vhodnosti pre plné slnko vychádzajú z popisov pestovateľov v západnej Európe, kde je 'Vima Xima' dlhodobo pestovaná.

Frigo sadba - frigo sadenice má iba korene a srdiečko. Výsadbu vykonávame tak, aby srdiečko sadenice nebolo utopené v substráte, vždy musí byť nad povrhom pôdy. Naopak korene nikdy nenechávajte vyčnievať nad zem. Jedná sa o moderný typ pestovania, ktorý prináša rýchlo prejdenie sadeníc a plody už do 60 dní od výsadby. Viac informácií nájdete tu - frigo sadba jahôd.

Pestovanie: Jahodníkom svedčia slnečné až mierne pritienené stanovište, ideálne v závetrí, kde sa lepšie vyfarbujú a cukornaté plody. Najlepšie prospieva v hlbšej, humóznej, stredne ťažkej až ľahšej hlinitej pôde, ktorá je dobre priepustná a pritom nevysychavá, s pH okolo 6–7. Na ťažkých, zamokrených pôdach hrozí zahnívanie koreňov, na extrémne suchých miestach sa zmenšuje veľkosť plodov a celkový výnos. Výsadba predpestovaných rastlín sa vykonáva najčastejšie na jar od apríla do začiatku júna alebo na konci leta a začiatku jesene od augusta do septembra. Odporúčaný spôn približne 25–30 × 25–30 cm zodpovedá asi 9–12 rastlinám na m². V nádobách sa uplatní objem aspoň 3–5 litrov na jednu rastlinu, s kvalitnou drenážou na dne. V čase rastu a plodenia je dôležitá pravidelná, primeraná zálievka, najmä v horúcich obdobiach av nádobách, pôdu pomáha stabilizovať mulč zo slamy, pokosenej trávy alebo listovky. Pred sezónou je vhodné zapraviť do pôdy dobre vyzretý kompost alebo použiť hnojivo na jahody v nižších dávkach. Rastliny sú plne mrazuvzdorné približne do −25 až −30 °C, v nádobách ich cez zimu chráni umiestnenie na chránené miesto a obmedzenie premokrenia. Kultivar vykazuje v praxi dobrú odolnosť, pri hustom poraste sa však môžu objaviť plesne na prezretých plodoch, preto prospieva pravidelné odstraňovanie starých plodov a dostatočné prúdenie vzduchu. Najvyššie plodnosti dosahujú porasty v prvých dvoch až troch rokoch, potom sa odporúča výsadbu omladiť novými rastlinami z kvalitnej sadby.

Autor: Nikol | Revízia: 8.12.2025

Viac na: Návod na pestovanie jahôd