Jahoda 'Korona' Fragaria x ananassa 'Korona'

Podrobný popis

Jahoda 'Korona' - pestovateľsky veľmi obľúbená, poloraná odroda pochádzajúca z holandského šľachtenia, kde vznikla krížením odrôd 'Tamella' a 'Induka' na začiatku 70. rokov 20. storočia. Radí sa medzi krátkodenné jahody s jednorazovým, časovo sústredeným zberom na začiatku leta. Rastliny vytvárajú silné, rozložité trsy vysoké približne 20–25 cm a široké 30–40 cm, s pevným koreňovým systémom a dostatkom šľahúňov, ktoré ľahko zakladajú dcérske rastliny a postupne zapájajú záhon. Listy sú stredne až tmavo zelené, trojpočetné, so srdcovitými jemne zúbkovanými lístkami, ktoré vytvárajú súvislý kryt pôdy, obmedzujú prehrievanie a pomáhajú udržať rovnomernú vlhkosť. V našich podmienkach kvitne 'Korona' prevažne v máji bielymi obojpohlavnými kvetmi na pevných stonkách na úrovni listov alebo mierne nad nimi. Odroda je samosprašná, pre plodnosť nevyžaduje ďalšie opeľovače, kvety však pravidelne navštevujú včely a čmeliaky. Plody bývajú veľké, obvykle okolo 20-30 g, kužeľovité až široko kužeľovité, s tmavo červenou lesklou šupkou a červeno sfarbenou dužninou. Tá je stredne pevná, veľmi šťavnatá, bez výrazného sklonu k dutinám, s jemnou textúrou. Chuť je typicky dezertná, sladká s ľahkou kyselinkou a plnou jahodovou arómou, u dobre vyzretých plodov často hodnoteným ako veľmi výrazné. V našich podmienkach dozrieva 'Korona' rano až stredne rano, spravidla od konca mája do konca júna, so zberom sústredenou do niekoľkých týždňov v priebehu júna. Plody sa výborne uplatnia na priamu konzumáciu, do ovocných šalátov, na koláče a dezerty, dobre poslúžia aj na výrobu džemov, sirupov a kompótov aj na mrazenie, kde vďaka sýtemu sfarbeniu a šťavnatosti dodávajú bohatú chuť. V rámci pestrej stravy prinášajú najmä vitamín C, vlákninu a prírodné farbivá s antioxidačnou aktivitou.

Frigo sadba - frigo sadenice má iba korene a srdiečko. Výsadbu vykonávame tak, aby srdiečko sadenice nebolo utopené v substráte, vždy musí byť nad povrhom pôdy. Naopak korene nikdy nenechávajte vyčnievať nad zem. Jedná sa o moderný typ pestovania, ktorý prináša rýchlo prejdenie sadeníc a plody už do 60 dní od výsadby. Viac informácií nájdete tu - frigo sadba jahôd.

Pestovanie: Jahodníkom svedčia slnečné až mierne pritienené stanovište, ideálne v závetrí, kde sa lepšie vyfarbujú a cukornaté plody. Najlepšie prospieva v hlbšej, humóznej, stredne ťažkej až ľahšej hlinitej pôde, ktorá je dobre priepustná a pritom nevysychavá, s pH okolo 6–7. Na ťažkých, zamokrených pôdach hrozí zahnívanie koreňov, na extrémne suchých miestach sa zmenšuje veľkosť plodov a celkový výnos. Výsadba predpestovaných rastlín sa vykonáva najčastejšie na jar od apríla do začiatku júna alebo na konci leta a začiatku jesene od augusta do septembra. Odporúčaný spôn približne 25–30 × 25–30 cm zodpovedá asi 9–12 rastlinám na m². V nádobách sa uplatní objem aspoň 3–5 litrov na jednu rastlinu, s kvalitnou drenážou na dne. V čase rastu a plodenia je dôležitá pravidelná, primeraná zálievka, najmä v horúcich obdobiach av nádobách, pôdu pomáha stabilizovať mulč zo slamy, pokosenej trávy alebo listovky. Pred sezónou je vhodné zapraviť do pôdy dobre vyzretý kompost alebo použiť hnojivo na jahody v nižších dávkach. Rastliny sú plne mrazuvzdorné približne do −25 až −30 °C, v nádobách ich cez zimu chráni umiestnenie na chránené miesto a obmedzenie premokrenia. Kultivar vykazuje v praxi dobrú odolnosť, pri hustom poraste sa však môžu objaviť plesne na prezretých plodoch, preto prospieva pravidelné odstraňovanie starých plodov a dostatočné prúdenie vzduchu. Najvyššie plodnosti dosahujú porasty v prvých dvoch až troch rokoch, potom sa odporúča výsadbu omladiť novými rastlinami z kvalitnej sadby.

Autor: Nikol | Revízia: 8.12.2025

Viac na: Návod na pestovanie jahôd