Jahoda 'Vima Zanta'

Podrobný popis

Jahoda 'Vima Zanta' - raná dezertná odroda pochádzajúca z holandského šľachtenia, kde vznikla krížením osvedčených odrôd 'Elsanta' a 'Korona'. Radí sa medzi krátkodenné jahody s jednorazovým, časovo sústredeným zberom na začiatku leta. Rastliny vytvárajú silné, rozložité trsy vysoké približne 20–25 cm a široké 30–40 cm, s dobre vyvinutým koreňovým systémom a početnými šľahúňmi, ktoré ľahko zakladajú dcérske rastliny a rýchlo zapájajú záhon. Listy sú stredne až svetlo zelené, trojpočetné, vytvárajú súvislý kryt pôdy a pomáhajú obmedziť prehrievanie aj výpar. V našich podmienkach kvitne od mája, v teplejších oblastiach často už od konca apríla, bielymi obojpohlavnými kvetmi na pevných stonkách na úrovni listov alebo mierne nad nimi. Odroda je samosprašná, nevyžaduje ďalšie opeľovače, kvety však pravidelne navštevujú včely a čmeliaky. Plody sú veľké, obvykle 20-30 g, kužeľovité až široko kužeľovité, s jasne až sýto červenou lesklou šupkou a rovnomerným vyfarbením. Dužina býva oranžovo až červeno sfarbená, stredne pevná, súdržná a šťavnatá, bez výrazného sklonu k tvorbe dutín. Chuť je dezertná, sladká s miernou kyselinkou a typickou jahodovou arómou, ktorá sa dobre uplatňuje pri čerstvom konzume. V našich podmienkach dozrieva 'Vima Zanta' ranne, spravidla od konca mája do konca júna, teda medzi prvými odrodami sezóny, so sústredenejším zberom v júni. Plody sa hodia na priamu konzumáciu, do ovocných šalátov, na koláče a dezerty, na prípravu džemov a kompótov aj na mrazenie, kde vďaka pevnejšej dužine dobre držia tvar. Rovnako ako ostatné záhradné jahody prinášajú plody najmä vitamín C, vlákninu a prírodné farbivá s antioxidačnou aktivitou, cenenou ako súčasť pestrej stravy.

Frigo sadba - frigo sadenice má iba korene a srdiečko. Výsadbu vykonávame tak, aby srdiečko sadenice nebolo utopené v substráte, vždy musí byť nad povrhom pôdy. Naopak korene nikdy nenechávajte vyčnievať nad zem. Jedná sa o moderný typ pestovania, ktorý prináša rýchlo prejdenie sadeníc a plody už do 60 dní od výsadby. Viac informácií nájdete tu - frigo sadba jahôd.

Pestovanie: Jahodníkom svedčia slnečné až mierne pritienené stanovište, ideálne v závetrí, kde sa lepšie vyfarbujú a cukornaté plody. Najlepšie prospieva v hlbšej, humóznej, stredne ťažkej až ľahšej hlinitej pôde, ktorá je dobre priepustná a pritom nevysychavá, s pH okolo 6–7. Na ťažkých, zamokrených pôdach hrozí zahnívanie koreňov, na extrémne suchých miestach sa zmenšuje veľkosť plodov a celkový výnos. Výsadba predpestovaných rastlín sa vykonáva najčastejšie na jar od apríla do začiatku júna alebo na konci leta a začiatku jesene od augusta do septembra. Odporúčaný spôn približne 25–30 × 25–30 cm zodpovedá asi 9–12 rastlinám na m². V nádobách sa uplatní objem aspoň 3–5 litrov na jednu rastlinu, s kvalitnou drenážou na dne. V čase rastu a plodenia je dôležitá pravidelná, primeraná zálievka, najmä v horúcich obdobiach av nádobách, pôdu pomáha stabilizovať mulč zo slamy, pokosenej trávy alebo listovky. Pred sezónou je vhodné zapraviť do pôdy dobre vyzretý kompost alebo použiť hnojivo na jahody v nižších dávkach. Rastliny sú plne mrazuvzdorné približne do −25 až −30 °C, v nádobách ich cez zimu chráni umiestnenie na chránené miesto a obmedzenie premokrenia. Kultivar vykazuje v praxi dobrú odolnosť, pri hustom poraste sa však môžu objaviť plesne na prezretých plodoch, preto prospieva pravidelné odstraňovanie starých plodov a dostatočné prúdenie vzduchu. Najvyššie plodnosti dosahujú porasty v prvých dvoch až troch rokoch, potom sa odporúča výsadbu omladiť novými rastlinami z kvalitnej sadby.

Autor: Nikol | Revízia: 8.12.2025

Viac na: Návod na pestovanie jahôd