Jahoda 'Selva' - stálerodiaca

Podrobný popis

Jahoda 'Selva' - stáleplodiaca odroda pochádzajúca z kalifornského šľachtenia, kde vznikla krížením niekoľkých výnosných a chuťovo kvalitných línií ako denne neutrálny typ s opakovaným kvitnutím. Bola vyšľachtená predovšetkým pre dezertné využitie a dlhé obdobie zberu v priebehu leta a jesene. Kríky rastú stredne silne, skôr kompaktne, s prevažne poliehavým až mierne vystúpavým habitom. V dospelosti dorastajú približne 25-30 cm výšky a 35-40 cm šírky a vytvárajú súvislý, ale vzdušný porast, ktorý umožňuje dobré prúdenie vzduchu medzi listami. Trojpočetné listy sú svetlo až stredne zelené, na jar svieže a počas sezóny postupne stmavnú. Dostatok listovej plochy prirodzene tieni vyvíjajúce sa plody pred priamym slnkom a obmedzuje ich spálenie. Od neskorej jari do jesene sa na kvetných stvoloch objavujú biele päťpočetné kvety so žltými prašníkmi, väčšinou nesené nad listami, čo uľahčuje opelenie včelami a ďalšími opeľovačmi. Odroda plodí vo viacerých vlnách, v našich podmienkach najčastejšie od konca júna až do septembra, v teplejších a chránených polohách často až do októbra podľa priebehu počasia. Plody sú stredne veľké až veľké, priemerne okolo 20-40 g, kužeľovité až mierne oválne, so sýtočervenou, lesklou šupkou a jemne zapustenými nažkami. Dužina je stredne hutná, šťavnatá, s prevažne sladšou chuťou, jemnou kyselinkou a príjemnou arómou, takže sa uplatní predovšetkým ako dezertné ovocie. Jahody sú vhodné na každodennú priamu konzumáciu, do ovocných mís, na koláče a dezerty, do smoothie, na džemy, marmelády a sirupy aj na mrazenie, ktoré pevnejšia dužina dobre znáša. Plody prirodzene obsahujú vitamín C, niektoré vitamíny skupiny B, vitamín K, vlákninu a antokyanové farbivá, ktoré prispievajú k pestrej domácej strave. Pri dobrých podmienkach je možné z jednej rastliny získať približne 0,7–1,2 kg jahôd za sezónu.

Frigo sadba - frigo sadenice má iba korene a srdiečko. Výsadbu vykonávame tak, aby srdiečko sadenice nebolo utopené v substráte, vždy musí byť nad povrhom pôdy. Naopak korene nikdy nenechávajte vyčnievať nad zem. Jedná sa o moderný typ pestovania, ktorý prináša rýchlo prejdenie sadeníc a plody už do 60 dní od výsadby. Viac informácií nájdete tu - frigo sadba jahôd.

Pestovanie: Jahodníkom svedčia slnečné až mierne pritienené stanovište, ideálne v závetrí, kde sa lepšie vyfarbujú a cukornaté plody. Najlepšie prospieva v hlbšej, humóznej, stredne ťažkej až ľahšej hlinitej pôde, ktorá je dobre priepustná a pritom nevysychavá, s pH okolo 6–7. Na ťažkých, zamokrených pôdach hrozí zahnívanie koreňov, na extrémne suchých miestach sa zmenšuje veľkosť plodov a celkový výnos. Výsadba predpestovaných rastlín sa vykonáva najčastejšie na jar od apríla do začiatku júna alebo na konci leta a začiatku jesene od augusta do septembra. Odporúčaný spôn približne 25–30 × 25–30 cm zodpovedá asi 9–12 rastlinám na m². V nádobách sa uplatní objem aspoň 3–5 litrov na jednu rastlinu, s kvalitnou drenážou na dne. V čase rastu a plodenia je dôležitá pravidelná, primeraná zálievka, najmä v horúcich obdobiach av nádobách, pôdu pomáha stabilizovať mulč zo slamy, pokosenej trávy alebo listovky. Pred sezónou je vhodné zapraviť do pôdy dobre vyzretý kompost alebo použiť hnojivo na jahody v nižších dávkach. Rastliny sú plne mrazuvzdorné približne do −25 až −30 °C, v nádobách ich cez zimu chráni umiestnenie na chránené miesto a obmedzenie premokrenia. Kultivar vykazuje v praxi dobrú odolnosť, pri hustom poraste sa však môžu objaviť plesne na prezretých plodoch, preto prospieva pravidelné odstraňovanie starých plodov a dostatočné prúdenie vzduchu. Najvyššie plodnosti dosahujú porasty v prvých dvoch až troch rokoch, potom sa odporúča výsadbu omladiť novými rastlinami z kvalitnej sadby.

Autor: Nikol | Revízia: 5.12.2025

Viac na: Návod na pestovanie jahôd