Jabloň korunná 'Neuwaldiane' - kontajner Malus coronaria 'Neuwaldiane'

Podrobný popis

Jabloň korunná 'Neuwaldiane' - historický, záhradne veľmi cenný kultivar jablone vencovej, ktorej pôvodný botanický druh pochádza z vlhších lesov, mýtín a krovín východnej časti Severnej Ameriky. Tento opadavý listnatý strom patriaci do čeľade ružovitých tvorí stredne bujný habitus s krátkym kmeňom a široko rozložitými, oblúkovito previsnutými bočnými vetvami, ktoré v dospelosti formujú korunu s výškou 5–7 ma šírkou 4–6 m. Mladé letorasty sú mierne plstnaté, neskôr lysé, červenohnedé, pričom staršie plodonosné vetvičky môžu mať charakter kolcov. Listy sú striedavé, široko vajcovité až trojuholníkovito vajcovité, na okrajoch hrubo pílkovité a často s 2–4 plytkými lalokmi, čo pripomína skôr listy hlohu. Listová čepeľ je v lete sýto zelená, na rube o niečo svetlejšia, na jeseň sa efektne vyfarbuje do žiarivých tónov žltej a oranžovej. V priebehu mája sa z ružových pukov rozvíjajú stopkaté, miskovité kvety usporiadané v chudobných chocholíkoch po 3–5 kusoch. Kvety dosahujú veľkosť 3–4 cm, majú čisto biele korunné lístky s jemným pastelovo ružovým lemom a produkujú neobvykle intenzívnu fialkovú vôňu, ktorá láka veľké množstvo včiel. Plodom je drobná, sploštená guľovitá malvica s priemerom 2,5–3,5 cm, ktorá dozrieva v októbri. Plody majú voskovitý povrch, sú zelenavo žlté, tuhé a kvôli vysokému obsahu kyselín a trieslovín veľmi trpká, na konzumáciu v čerstvom stave nevhodná. V záhradných úpravách sa kultivar ideálne kombinuje s nižšími ihličnanmi alebo s kvitnúcimi kríkmi, ako sú orgován (Syringa) a kaliny (Viburnum).

Pestovanie: Preferuje plné slnko, prípadne ľahký polotieň, na slnku býva násada kvetov i vyfarbenie plodov najvýraznejšie. Pôda býva najvhodnejšia hlbšia, humózna a priepustná, so strednou vlhkosťou a dobrou drenážou, ideálne v rozmedzí pH 6,0–7,5. V ťažších íloch prospieva zapracovanie štrku či hrubšej organiky, na veľmi suchých stanovištiach pomáha mulč, ktorý stabilizuje vlahu. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie od marca do novembra podľa typu balu, po výsadbe sa odporúča pravidelnejšia zálievka najmä v prvých dvoch vegetáciách. Po zakorenení znáša krátkodobé prísušky, dlhé sucho však obmedzuje kvitnutie aj veľkosť plodov. Hnojenie zvyčajne postačí mierne na jar, pri prehnojení dusíkom rastie citlivosť na vošky. Rez sa obmedzuje na výchovný a neskôr presvetľovací, vykonávaný po odkvitnutí alebo v predjarí, aby koruna zostala vzdušná a rýchlo osychala po daždi. V českom klimate ide o spoľahlivo mrazuvzdornú drevinu približne do −29 °C, mladé stromy však prospievajú v závetrí bez neskorých jarných mrazových kotlín. Pre solitér sa ponecháva odstup aspoň 4–5 m od ďalších drevín, vo voľnejšom živom plote sa vzdialenosť medzi rastlinami pohybuje zhruba 1–1,5 m. Medzi možné škodce patria vošky a obaľovače, z chorôb sa môže v nepriaznivých rokoch objaviť chrastavitosť alebo múčnatka, napriek tomu býva zásah potrebný len výnimočne.

Autor: Kristína | Revízia: 21.05. 2026

Viac na: Návod na pestovanie jabloní