Granátové jablko 'Mollar de Elche' Punica granatum 'Mollar de Elche'

Podrobný popis

Granátové jablko 'Mollar de Elche' - tradičná španielska odroda pochádzajúca z oblasti Elche v provincii Alicante, pre ktorú vzniklo aj chránené označenie pôvodu „Granada de Elche“. Vyznačuje sa vysokou šťavnatosťou, sladkou chuťou a mäkkými, dobre jedlými semenami, vďaka ktorým sa hodí predovšetkým na priamu konzumáciu. Rastlina rastie ako opadavý ker až menší strom s viackmeňom, v dospelosti zvyčajne 3 – 4 m vysoký a 2,5 – 3,5 m široký, pri reze sa udržiava kompaktnejší. Letorasty môžu byť jemne tŕnité, listy úzke a lesklo zelené. Kvety sú zvonkovité, oranžovočervené, objavujú sa najčastejšie v júni a júli a pri dobrých podmienkach pokračujú sporadicky aj v lete. Plody sú veľké, bežne 300 – 480 g, šupka sa vyfarbuje od krémovo žltej po ružovú až tmavšiu červenú podľa oslnenia. Miešky sú sladké, s nižšou trpkosťou, a prirodzene prinášajú vitamín C, draslík a polyfenoly. Využitie je široké, od čerstvých zŕn do šalátov a dezertov cez šťavy až po sirupy a omáčky. Odroda je samosprašná, ale pri pestovaní spolu s inou odrodou granátovníka sa často zvyšuje násada aj pravidelnosť plodnosti.

Pestovanie: V našich podmienkach sa často pestuje ako prenosná rastlina, prípadne vyžaduje veľmi starostlivú zimnú ochranu. Staršie, dobre vyzreté rastliny bývajú voči mrazu odolnejšie než mladé výpestky. Pre dobré vyzrievanie dreva aj plodov je najdôležitejšie plné slnko, teplé závetrie a mikroklíma pri južnej stene, kde sa cez deň akumuluje teplo a v noci sa pomalšie stráca. Pôda sa osvedčuje ľahká, priepustná a dostatočne výživná, ideálne hlinitopiesočnatá, s drenážou a pH približne 6,0 – 7,2. Vápnité pôdy a vysoký obsah vápnika mu nesvedčia, preto sa volia substráty s nízkym obsahom vápnika a pri výsadbe do ťažších pôd sa pridáva piesok a štrk. Výsadba do voľnej pôdy býva najistejšia na jar od marca do mája, v teplejších polohách aj na jeseň od septembra do októbra. Zálievka je dôležitá hlavne v prvom roku po výsadbe a pri raste plodov, po zakorenení znáša krátkodobé sucho, dlhodobé premokrenie však podporuje koreňové hniloby a zhoršuje vyzrievanie výhonov. Hnojenie sa volí striedme, na jar kompost alebo vyvážené hnojivo, v lete sa obvykle obmedzuje dusík a podporuje sa vyzrievanie pletív draslíkom. Ak sa vysádzajú mladé rastliny, často sa po výsadbe zrezávajú zhruba na 30 cm, aby sa podporilo rozkonárenie a vytvoril sa pevný viackmeň. Pri starších rastlinách sa rez vykonáva koncom zimy až skoro na jar, koruna sa udržiava vzdušná, odstraňujú sa slabé, križiace sa a poškodené výhony a ponecháva sa niekoľko kostrových konárov. Mulč z kôry alebo štiepky stabilizuje vlhkosť a chráni koreňový krčok, v chladnejších oblastiach sa kombinuje so zimným krytom. Pre pravidelnú plodnosť je dôležité, aby granátovník prešiel obdobím opadu listov, pretože bez prirodzeného „zimného pokoja“ často nasadzuje menej kvetov. Prvé tri roky sa preto odporúča viesť rastlinu ako prenosnú, až po zosilnení možno skúsiť výsadbu do voľnej pôdy v najteplejšej časti záhrady. Pri pestovaní v nádobe sa volí objem aspoň 30 – 60 l a na dno sa dáva silná drenážna vrstva, aby voda nestála pri koreňoch. Na zimu sa rastliny premiestňujú do zimnej záhrady alebo bezmrazovej miestnosti, pri opadavom strome môže byť aj tmavšia, zálievka sa výrazne obmedzuje. V januári až februári je možné rastlinu preniesť do miestnosti s izbovou teplotou, kde začne rýchlo pučať, a od polovice mája sa obvykle vracia von. Vo voľnej pôde sa odporúčajú rozostupy približne 1,5 – 2 m. Mrazuvzdornosť druhu sa obvykle uvádza zhruba −10 °C, pričom najcitlivejšie bývajú mladé rastliny a koreňový krčok.

Autor: Kristýna | Revízia: 16.02.2026