Fenikel obyčajný - Foeniculum vulgare

Podrobný popis

Fenikel obyčajný - vytrvalá bylina z čeľade miříkovitých (Apiaceae) pôvodom zo Stredomoria, v teplejších oblastiach sa splaňuje aj v strednej Európe. Vytvára pevnú, dutú lodyhu a jemne nitkovité, modrozelené listy, ktoré pripomínajú kôpor, ale po premnutí vonia sladko po anízu. Rastliny obvykle dosahujú 1,2–1,8 m, v plnej vegetácii pôsobia vzdušne a dobre odľahčujú trvalkové záhony. Od júna do augusta sa na vrcholoch lodyh objavujú zložené okolíky drobných žltých kvetov, po ktorých dozrievajú ryhované dvojnažky často označované ako semená. Listy aj plody obsahujú aromatické silice s podielom anetolu a fenchonu, preto sa uplatňujú ako korenie k rybám, pečivu či zelenine a ako surovina do bylinných nálevov. Kvetenstvo poskytuje peľ a nektár, porast býva navštevovaný opeľovačmi a môže slúžiť aj ako hostiteľská rastlina pre húsenice niektorých druhov swatkárov. Dozrievanie plodov prebieha najčastejšie od augusta do septembra, kedy sa okolíky sfarbujú do hneda a aromatické semená sa ľahko uvoľňujú. Na kuchynské využitie sa zberajú aj mladé výhony a listy od mája do začiatku jesene, pričom najjemnejšiu chuť mávajú pred kvitnutím. Kvetenstvo sa uplatní aj v prírodných väzbách, čerstvé aj po zaschnutí.

Pestovanie: Najlepšie rastie na plnom slnku v závetrí. Vyhovuje mu priepustná, živnejšia pôda s dobrou drenážou a pH približne 6–8, na ťažších íloch sa osvedčuje prímes štrku. Zálievka je dôležitá po výsadbe av dlhšom suchu, po zakorenení znáša aj suchšie obdobie. Prihnojovanie postačuje mierne, napríklad kompostom na jar, príliš vysoký prísun dusíka vedie k mäkším pletivám. K výsadbe sa využíva jar aj jeseň, v záhradách sa uplatňuje aj výsadba počas sezóny pri pravidelnej zálievke. Na pestovanie v nádobe je vhodná hlbšia nádoba aspoň 20–30 l kvôli kolovému koreniu a drenážna vrstva na dne. Odkvitnuté okolíky často zakladajú samovýsev, preto sa v okrasných výsadbách niekedy odstraňujú skôr, ako semená dozrejú. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín je v suchej, priepustnej pôde približne do -15 ° C, v zimne vlhkých polohách sa častejšie chová ako dvojročka a porast sa obnovuje semenami. Medzi možných škodcov patria vošky a slimáci, pri zahustení porastu sa môže objaviť múčnatka. Po zbere semien sa suché lodyhy obvykle zrezávajú pri zemi a na zimu sa ponecháva ľahká vrstva mulča, ktorá chráni krčok najmä u mladších rastlín. Pri výsadbe sa počíta s rozostupmi 40–60 cm, čo zodpovedá zhruba 3–5 rastlinám na m².

Autor: Kristýna | Revízia: 26.01. 2026