Egreš 'Francziska' Ribes uva-crispa 'Francziska'

Podrobný popis

Egreš 'Francziska' - žltoplodá odroda egreša cenená pre veľké atraktívne plody, príjemnú sladkokyslú chuť a pravidelnú plodnosť. Vytvára pomerne silné kry a je vhodná najmä na priamy konzum aj bežné kuchynské spracovanie. Rastie stredne silno až bujne, vzpriamene až mierne rozložito a vytvára dobre rozvetvený ker. V dospelosti dosahuje približne 1 až 1,5 m výšky a podobnú šírku. Výhony sú pevné a opatrené tŕňmi. Kvitne zvyčajne v apríli až máji. Kvety sú drobné, nenápadné, zelenkasté až zelenkastoružové. Plody sú veľké, guľovité až široko oválne. Počas vývoja sú zelené, pri dozrievaní sa sfarbujú do žltej až zlatožltej farby a v plnej zrelosti môžu pôsobiť mierne priesvitne. Šupka je pomerne hladká a pod ňou presvitá svetlejšie žilkovanie. Dužina je šťavnatá, jemná a aromatická. Chuť je sladká až sladkokyslá s príjemnou osviežujúcou kyselinkou, pričom plne vyzreté plody získavajú výraznejšiu sladkosť. Hodia sa najmä na priamy konzum, ale možno ich využiť aj na džemy, marmelády, kompóty, želé, šťavy alebo múčniky. Dozrieva počas júla, spravidla v prvej až druhej polovici mesiaca podľa oblasti a priebehu počasia. Odroda plodí pravidelne a v plnej zrelosti sú plody vhodné najmä na čerstvý konzum. Mrazuvzdornosť je dobrá až veľmi dobrá a odroda je vhodná na pestovanie v podmienkach strednej Európy. Ako pri ostatných egrešoch môžu byť v čase kvitnutia citlivejšie najmä kvety vystavené silnejším neskorým jarným mrazom.

Pestovanie: Najlepšie rastie na slnečnom alebo mierne pritienenom mieste v závetrí, kde má dostatok svetla a nie je vystavený silnému vetru. Vyhovuje mu hlinitá, humózna a dobre priepustná pôda s dostatočnou drenážou a pH 6,0–6,5. Neznáša premokrenie ani ťažkú ílovitú zeminu bez úpravy. Zálievka by mala byť pravidelná, pôda nesmie vyschnúť, najmä v čase nasadzovania plodov. Mulčovanie kompostom, trávou alebo slamou pomáha udržať vlhkosť a bráni rastu buriny. Egreš má strednú odolnosť voči suchu – krátkodobé prísušky zvládne, ale pri dlhšom suchu zmenšuje plody. Na jar sa prihnojuje kompostom alebo hnojivom na bobuľoviny, na jeseň sa dopĺňa draslík (napr. drevným popolom). Rez sa vykonáva každoročne skoro na jar, odstraňujú sa staré, choré a krížiace sa konáre a ponecháva sa asi 8–10 silných výhonov. Po zbere možno ker mierne presvetliť. Vo všeobecnosti sú egreše dobre mrazuvzdorné a odolné v závislosti od odrody. Pri pestovaní v nádobách sa volí nádoba s objemom aspoň 30 l s kvalitným substrátom a drenážou, nádoby je vhodné na zimu chrániť.

Pri výsadbe voľnokorenných sadeníc sa korene voľnokorenného stromčeka či kra namočia aspoň na niekoľko hodín do vedra s vodou. Okolie krov aj stromčekov je vhodné namulčovať, aby sa predišlo rastu buriny. Korene je možné mierne skrátiť.

Viac na: Návod na pestovanie egreša

 Autor: Kamila | Revízia: 7. 9. 2026