Anona čerimoja - fľašovník Annona cherimola

Podrobný popis

Anona čerimoja - fľašovník - exotický strom alebo ker, pochádza z andských oblastí Peru a Ekvádoru, kde rastie v miernej horskej subtropickej klíme s teplými dňami a chladnejšími nocami. V domovine môže dorásť približne do 6 – 9 m, v nádobe sa zvyčajne udržiava okolo 1,5 – 2,5 m a vytvára hustejšiu, ľahko tvarovateľnú korunku. Listy sú striedavé, podlhovasto vajcovité, na rube jemne plstnaté, pri chladnejšom zimovaní môže byť kultivácia čiastočne opadavá. Kvety vyrastajú jednotlivo alebo v malých skupinách na minuloročnom dreve, od konca jari do leta. Majú zelenožlté okvetné lístky a typickú protogýniu – najskôr je kvet funkčne samičí a neskôr samčí – preto sa v neprítomnosti špecializovaných opeľovačov často zvyšuje násada plodov ručným opelením v podvečer. Kvôli opeleniu sa však odporúča pestovať dve rastliny. Plodom je srdcovitá až oválna „fľaša“ so zelenou, jemne hrboľatou šupkou. Dužina je krémová, šťavnatá, s arómou pripomínajúcou zmes banánu, ananásu a vanilky. V kuchyni sa hodí do dezertov, zmrzlín, smoothie aj na priamu konzumáciu lyžičkou. Prirodzene obsahuje vitamín C, draslík a vlákninu, čo podporuje pestrosť jedálnička; semená sa nekonzumujú.

Pestovanie: V našich podmienkach sa anona najspoľahlivejšie pestuje ako prenosná rastlina, prípadne vo vykurovanom skleníku. Vyhovuje jej teplé, slnečné a pred vetrom chránené stanovište s vyššou vzdušnou vlhkosťou, v sezóne od mája do septembra vonku, na zimu svetlé bezmrazové miesto s teplotou približne 5 – 10 °C. Krátkodobo znáša okolo –3 °C, najmä vyzreté jedince, mráz pod –4 °C však môže poškodiť drevo aj korene, preto je v bežných zimách vonkajšie pestovanie bez ochrany rizikové. Substrát vyhovuje humózny, stredne výživný a dobre priepustný, ideálne s pH 6,5 – 7,6, na dne nádoby je dôležitá drenáž a ľahká vrstva mulču pre stabilnú vlhkosť. Zálievka sa vykonáva rovnomerne, bez premokrenia; pri kolísaní vlahy môžu plody praskať a korene trpia hnilobou. Prihnojovanie sa uplatňuje od jari do polovice leta, s dôrazom na draslík a stopové prvky, v zime sa neprihnojuje. Rez sa obmedzuje na presvetlenie koruny a skrátenie dlhých výhonkov po zime, aby sa podporilo rozkonárenie. Plody dozrievajú najčastejšie v októbri až novembri, zberajú sa pevné po zmene odtieňa do žltozelena a nechávajú sa dozrieť pri izbovej teplote; zrelosť sa pozná podľa ľahkého povolenia dužiny pod šupkou. Začiatočníkom pomáha pestovanie v priestrannej nádobe s objemom 30 – 50 l, kde sa lepšie riadi zálievka aj zimovanie. Z rizík sa objavujú červce, vošky a roztočce (svilušky) pri suchom vzduchu a ďalej hubové choroby spojené s premokrením, napríklad koreňová a kŕčková hniloba.

Autor: Kristýna | Revízia: 21. 02. 2026