Zvonkovec (enkianthus) Enkianthus campanulatus

Podrobný popis

Zvonkovec - rastlina pochádza z horských oblastí Japonska, kde rastie na okrajoch lesov a v podraste na kyslých, dobre priepustných pôdach. Patrí do čeľade vresovcovitých a je príbuzný rododendronom. Vytvára vzpriamený, postupne rozložitý ker s jemne rozkonárenou štruktúrou. V podmienkach SR dosahuje 2-3 m výšky a 1,5-2 m šírky, ročné prírastky sa pohybujú okolo 15-25 cm. Listy má eliptické, 3-6 cm dlhé, na jar svetlozelené, počas leta tmavšie. Najvýraznejším obdobím je jeseň, kedy sa olistenie farbí do intenzívnych odtieňov červenej, oranžovej až purpurovej. Kvety sa objavujú v máji až júni na minuloročnom dreve, tvoria previsnuté hrozná dlhé 5-10 cm. Jednotlivé kvety sú baňkovité, krémové s jemným ružovým žilkovaním. Plody tvoria drobné tobolky, ktoré nemajú okrasný význam. Ker pôsobí veľmi prirodzene v lesných záhradách, v spoločnosti azaliek, piérií a rododendronov, kde vynikne kontrast textúr aj farieb.

Pestovanie: Pre úspešné pestovanie je dôležitá kyslá pôda s pH 4,5-5,5, bohatá na humus a dobre priepustná. Stanovište by malo byť v polotieni alebo na mieste s ranným slnkom a ochranou pred ostrým poludňajším úpalom aj vysušujúcimi vetrami. Výsadba sa vykonáva na jar od marca do mája alebo na jeseň od septembra do októbra. Pôdu je vhodné obohatiť rašelinou či listovkou a udržiavať ju rovnomerne vlhkú, nie však premokrenú. Odporúča sa mulčovanie kôrou, ktoré pomáha stabilizovať vlhkosť aj kyslosť substrátu. Hnojenie je vhodné prípravkami pre kyslomilné rastliny počas jari. Rez nie je nutný, vykonáva sa iba ľahké presvetlenie po odkvitnutí. Mrazuvzdornosť dosahuje približne -25°C, mladé rastliny je vhodné prvé zimy chrániť mulčom. Pri skupinovej výsadbe sa odporúča rozostup 1-1,5 m, čo zodpovedá približne 1 kusu na 1-2 m². Ker je všeobecne odolný, pri nevhodnom pH môže trpieť chlorózou.

Autor: Jana | Revízia: 18.2.2026