Zvonkovec 'Cracklin Rosie®'

Podrobný popis

Zvonkovec 'Cracklin Rosie®' - pochádza z Japonska, kde druh Enkianthus campanulatus rastie v horských lesoch na kyslých, humóznych pôdach. Kultivar 'Cracklin Rosie®' bol vyšľachtený v USA a je cenený pre kompaktnejší rast a mimoriadne intenzívne jesenné vyfarbenie. Vytvára vzpriamený až ľahko rozložitý ker s pravidelnou stavbou, ktorý v dospelosti dosahuje približne 2-2,5 m výšky a 1,5-2 m šírky. Listy má eliptické, sviežo zelené, na jeseň sa postupne sfarbujú do odtieňov šarlátovej, karmínovej a oranžovej. V máji a júni sa objavuje previsnuté hrozno drobných zvončekových kvetov dlhých 1-1,5 cm, krémovo biele až jemne ružovkasté s tmavším žilkovaním. Kvety sú mierne vonné a atraktívne pre opeľujúci hmyz. Krík sa uplatňuje ako solitéra, v skupinách aj v kombinácii s rododendrony, pierismi a papradinami, kde podčiarkuje pokojný, lesný charakter výsadieb.

Pestovanie: Na pestovanie kríka je najvhodnejšie polotienisté stanovište, prípadne svetlý tieň pod vyššími stromami, kde je chránený pred prudkým poludňajším slnkom a vysušujúcim vetrom. Plné slnko je možné iba pri dostatku pôdnej vlhkosti av chladnejších oblastiach. Prirodzená mikroklíma lesných záhrad alebo severnej a východnej expozície vytvára ideálne podmienky pre dlhodobo zdravý rast. Pôda by mala byť kyslá až slabo kyslá, humózna, ľahká a dobre priepustná, s odporúčaným pH približne 4,5-5,5. Nevhodné sú ťažké, ílovité a vápenité pôdy. Pri výsadbe sa osvedčuje zapracovanie rašeliny, listovky alebo kvalitného substrátu pre kyslomilné dreviny a vytvorenie drenážnej vrstvy, ktorá zabráni dlhodobému zamokreniu koreňov. Zálievka je dôležitá najmä v prvých dvoch rokoch po výsadbe, kedy sa vytvára koreňový systém. Pôda by mala zostať rovnomerne vlhká, nie premokrená. V období sucha sa odporúča pravidelná zálievka mäkkou vodou bez vysokého obsahu vápnika. Hnojenie sa vykonáva striedmo, najlepšie na jar pomaly rozpustnými hnojivami určenými pre rododendrony a ďalšie kyslomilné dreviny. Prehnojenie, najmä dusíkom, vedie k bujnému rastu na úkor kvitnutia. Rez sa bežne nevyžaduje, rastlina prirodzene vytvára harmonický tvar. Pokiaľ je nutný, vykonáva sa iba ľahký zdravotný rez po odkvitnutí, napríklad odstránenie suchých alebo poškodených vetiev. Mulčovanie je veľmi vhodné a dlhodobo prínosné. Vrstva borovej kôry, lístia alebo štiepky pomáha udržať kyslé pH, obmedzuje výpar vody a chráni plytký koreňový systém pred prehrievaním i premŕzaním. Pestovanie v nádobe je možné, avšak iba krátkodobo as dostatočne veľkým objemom nádoby, kvalitným kyslým substrátom a starostlivou zimnou ochranou koreňového balu. Výsadba sa vykonáva najčastejšie na jar od marca do mája alebo na jeseň v septembri a októbri. Kvitnutie prebieha v máji až júni. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín dosahuje približne -24 °C, mladé kríky je vhodné v prvých zimách chrániť hrubšou vrstvou mulča. Pri skupinovej výsadbe sa odporúčajú rozostupy 1,2-1,5 m, aby vynikol prirodzený habitus a jesenné vyfarbenie.

Autor: Jana | Revízia: 22.12.2025