Zvonček maličký 'Elizabeth Oliver' - Campanula cochleariifolia 'Elizabeth Oliver'

Podrobný popis

Zvonček maličký 'Elizabeth Oliver' - vytrvalá, odnožená trvalka z čeľade zvonkovitých, pôvodom z európskych hôr od Pyrenejí cez Alpy až po Karpaty. Prirodzene rastie v skalných štrbinách, sutinách a na vápencových podkladoch, kde sa rozrastá štíhlymi podzemkami do nízkych kobercov. Kultivar 'Elizabeth Oliver' je plnokvetá selekcia, uvádzaná aj ako 'Flore Pleno', s drobnými, previsnutými zvončekmi, pri ktorých sa časť tyčiniek mení na okvetné lístky, takže rastlina obvykle netvorí semená a udržuje sa delením. Tvoria husté ružice malých, okrúhle vajcovitých až lyžičkových listov s jemným zúbkovaním, farba je sviežo zelená av miernych zimách čiastočne pretrváva. V čase kvetu dorastá približne 10–15 cm, do šírky sa rozrastá zhruba na 25–45 cm. Od júna do augusta sa nad olistením dvíhajú krátke, drôtovité stvoly s množstvom plných zvončekov v odtieni svetlo lila až levanduľovo modrej. Kvety poskytujú peľ aj nektár a bývajú navštevované včelami a čmeliakmi. V kompozícii sa dobre kombinuje s taričkami, rozchodníkmi, materinou dúškou, lomikameňmi a nízkymi trávami, kde vytvára jemný prechod medzi kameňom a záhonom.

Pestovanie: Preferuje slnečné stanovište alebo svetlý polotieň s dobrým prúdením vzduchu. Kľúčová je drenáž, vhodná je štrkovitá až kamenistá pôda s prímesou humusu, ideálne v mierne alkalickom až neutrálnom rozmedzí pH 6,5-7,5, v nádobách sa osvedčuje prímes perlitu alebo lávovej drviny. V ťažších pôdach sa obvykle pridáva hrubý piesok alebo štrk, v zime vadí premokrenie pri krčku. Zálievka býva potrebná hlavne po výsadbe av dlhých suchých periódach, trvalo mokré stanovište zvyšuje riziko uhnívania. Hnojenie stačí striedme, napríklad na jar tenká vrstva kompostu, aby vankúš nevybiehal do mäkkých výhonov. Odkvitnuté stonky sa obvykle odstraňujú, aby vankúš zostal kompaktný, delenie trsov sa vykonáva na jar alebo koncom leta. Mrazuvzdornosť sa v podmienkach SR uvádza približne do -23 °C, citlivejšie bývajú mladé sadenice v mokrej zime, preto sa osvedčuje výsadba na vyvýšené miesto alebo do nádoby s drenážnou vrstvou. Termín výsadby sa obvykle plánuje od marca do októbra, v horských oblastiach sa často volí jar, aby rastliny do zimy dobre zakorenili. Rozostupy 25–30 cm zodpovedajú približne 9–12 rastlinám na m². Z možných problémov sa objavujú slimáci na mladých výhonkoch a hubové škvrnitosti pri dlhodobom vlhku. V zime zostáva nízka ružica čitateľná medzi kameňmi a na jar rýchlo znova nasadzuje puky.

Autor: Nikol | Revízia: 19.1. 2026