Zimolez obdobný

Podrobný popis

Zimolez obdobný - pochádza zo západnej Číny, kde rastie v krovinatých lemoch a na okrajoch lesov. Do Európy sa dostal na začiatku 20. storočia vďaka zberom J. M. Delavaya a rýchlo si získal obľubu ako spoľahlivo rastúci popínavý ker. V našich podmienkach vytvára poloopadavú, až 4–6 m vysokú lianu s oblúkovito prehnutými výhonkami a šírkou okolo 2–3 m podľa spôsobu vyväzovania. Listy sú ústretové, vajcovité, 4–8 cm dlhé, zvrchu lesklo tmavo zelené, na rube svetlejšie, v miernych zimách vytrvávajú na rastline. Od júna do septembra sa na koncoch mladých výhonov objavujú 4–6 cm dlhé, trubkovito lievikovité kvety v menších vrcholíkoch. Puky sú zvonku často ľahko ružové, po otvorení sú kvety najprv smotanovo biele, postupne prechádzajú do krémovo žltej a uvoľňujú sladko korenistú vôňu, ktorá vrcholí za teplých večerov. Nektár vyhľadávajú včely, čmeliaky i nočné motýle, preto sa zimolez uplatní v prírodne ladených aj mestských záhradách ako cenná drevina. Na konci leta a na jeseň dozrievajú drobné, guľovité, čierne až temne fialové bobule, ktoré slúžia ako potrava pre vtáctvo, pre človeka však nie sú určené na konzumáciu. Delavayov zimolez pôsobí dobre ako voňavé popínavé pozadie pergol, pri terasách a vstupoch do domu, na mrežiach pri stene aj v kombinácii so stálezelenými kríkmi. V kompozícii sa dobre dopĺňa s popínavými ružami v krémových a ružových tónoch, s hortenziami veľkolistými či latnatými as tieňomilnými trvalkami, ako sú bohyšky, čemerice alebo dlžuchy.

Pěstování: Odporúčame voliť stanovište od plného slnka po polotieň, ideálne tam, kde má koreňová časť chladnejšie, mierne zatienené miesto a horná časť výhonov dostatok svetla. Sadenice zemolezu ovíjavého v kontajneroch sa po výsadbe dobre ujímajú a rýchlo obrastajú pripravenú oporu. Pôda má byť stredne ťažká, humózna, živná, priepustná a mierne vlhká, s reakciou od slabo kyslej po neutrálnu, približne v rozmedzí pH 6–7. Rastliny v kontajneroch sa vysádzajú od marca do októbra, k opore sa volí vzdialenosť asi 40–60 cm, jedna liana pokryje úsek 1–2 m. Po výsadbe je vhodná pravidelná zálievka bez premokrenia, u starších rastlín stačí doplnková voda v suchých obdobiach a mulč z kôry nad koreňovým balom. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje okolo -20 °C, vo vyšších a veterných polohách pomáha chránenejšie stanovište. Rez sa vykonáva hlavne po odkvitnutí, kedy sa odstraňujú prestarnuté a namrznuté výhony a ponechávajú sa mladšie prúty nesúce najviac kvetov. Z chorôb a škodcov sa môžu objaviť vošky a múčnatky, ich výskyt obmedzuje vzdušné stanovište, vyrovnaná vlaha a striedme hnojenie kompostom alebo hnojivom pre kvitnúce kríky. Pri výsadbe dvoch alebo viacerých rastlín vedľa seba vzniká v niekoľkých rokoch hustá voňavá stena, ktorá poskytuje úkryt vtákom aj tieň na posedenie.

Autor: Nikol | Revízia: 4.12.2025