Zemolez japonský 'Purpurea'

Podrobný popis

Zemolez japonský 'Purpurea' - popínavá liana pôvodom z východnej Ázie, kde druh rastie na okrajoch lesov av krovinách. V záhradách patrí tento kultivar k obľúbeným voňavým drevinám pre pergoly a ploty. Vytvára drevnaté, pravotočivo ovíjajúce výhony, ktoré sa na opore zdvíhajú obvykle do výšky 3–4 m a podľa priestoru zaujímajú šírku asi 1–2 m. Mladé výhony sú zelené až červenkasté, staršie vetvy hnednú. Listy sú ústretové, široko vajcovité až eliptické, približne 4–8 cm dlhé, kožovité, na líci tmavo zelené s purpurovým nádychom, na rube svetlejšie, koncom sezóny sa často sfarbujú do fialovo zelených tónov. V miernych zimách zostáva časť olistenie na rastline, takže pôsobí ako polostálozelená clona a uplatní sa aj v období bez kvetov. Od júna do septembra sa na koncoch výhonov av pazuchách listov objavujú zväzočky trubkovitých kvetov dlhých zhruba 3–4 cm. Puky sú purpurovo červené, po rozvití sú kvety z vonkajšej strany ružovo až červeno sfarbené, vnútro je krémovo biele a pri doznievaní kvitnutia žltne. Vôňa je najsilnejšia v podvečer av teplých nociach, kedy kvety poskytujú nektár včelám, čmeliakom aj nočným motýľom. Od neskorého leta do jesene dozrievajú guľovité modročierne bobule, pre človeka nejedlé, ktoré využívajú vtáky. Zimolez 'Purpurea' sa uplatní ako romantická liana pre pergoly, vstupné oblúky, popínanie nevzhľadných plotov či stien aj ako sprievod k plamienkom, popínavým ružiam a vyšším trvalkám.

Pestovanie: Odporúčame voliť stanovište od plného slnka po polotieň, ideálne tam, kde má koreňová časť chladnejšie, mierne zatienené miesto a horná časť výhonov dostatok svetla. Sadenice zemolezu ovíjavého v kontajneroch sa po výsadbe dobre ujímajú a rýchlo obrastajú pripravenú oporu. Pôda má byť stredne ťažká, humózna, živná, priepustná a mierne vlhká, s reakciou od slabo kyslej po neutrálnu, približne v rozmedzí pH 6–7. Rastliny v kontajneroch sa vysádzajú od marca do októbra, k opore sa volí vzdialenosť asi 40–60 cm, jedna liana pokryje úsek 1–2 m. Po výsadbe je vhodná pravidelná zálievka bez premokrenia, u starších rastlín stačí doplnková voda v suchých obdobiach a mulč z kôry nad koreňovým balom. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje okolo -20 °C, vo vyšších a veterných polohách pomáha chránenejšie stanovište. Rez sa vykonáva hlavne po odkvitnutí, kedy sa odstraňujú prestarnuté a namrznuté výhony a ponechávajú sa mladšie prúty nesúce najviac kvetov. Z chorôb a škodcov sa môžu objaviť vošky a múčnatky, ich výskyt obmedzuje vzdušné stanovište, vyrovnaná vlaha a striedme hnojenie kompostom alebo hnojivom pre kvitnúce kríky. Pri výsadbe dvoch alebo viacerých rastlín vedľa seba vzniká v niekoľkých rokoch hustá voňavá stena, ktorá poskytuje úkryt vtákom aj tieň na posedenie.

Autor: Nikol | Revízia: 4.12.2025