Zemolez japonský 'Halliana'

Podrobný popis

Zemolez japonský 'Halliana' - popínavá liana pôvodom z východnej Ázie, cenený ako silne vonná liana pre pergoly a ploty. V našich podmienkach vytvára ovíjavý ker vysoký asi 4-6 m a široký 1-2 m, ktorý sa pevne obtáča okolo pergol, treláží či kmeňov stromov a postupne vytvorí súvislý zelený plášť. Listy sú ústretové, široko vajcovité až eliptické, približne 4–8 cm dlhé, kožovité, na líci tmavo zelené a lesklé, na rube svetlejšie. V miernych zimách väčšina olistenie zostáva na rastline, ktorá tak pôsobí takmer stálezelene. Od júna do septembra sa na koncoch výhonov objavujú trubkovité kvety dlhé asi 3–4 cm, usporiadané vo zväzočkoch. Spočiatku sú čisto biele, postupne prechádzajú do krémovo žltých odtieňov, takže na jednom kríku býva súčasne biele aj žlté kvitnutie. Kvety majú sladkú medovú vôňu, najsilnejšiu v podvečer a za teplých nocí, kedy priťahujú včely, čmeliaky aj nočné motýle. Na jeseň dozrievajú drobné guľovité čierne bobule, pre človeka nejedlé, ktoré slúžia ako potrava pre vtáky. Zimolez 'Halliana' sa uplatní ako romantická liana pre pergoly, vstupné oblúky, popínanie nevzhľadných plotov či stien a dobre dopĺňa plamienky, popínavé ruže alebo vyššie trvalky.

Pestovanie: Odporúčame voliť stanovište od plného slnka po polotieň, ideálne tam, kde má koreňová časť chladnejšie, mierne zatienené miesto a horná časť výhonov dostatok svetla. Sadenice zemolezu ovíjavého v kontajneroch sa po výsadbe dobre ujímajú a rýchlo obrastajú pripravenú oporu. Pôda má byť stredne ťažká, humózna, živná, priepustná a mierne vlhká, s reakciou od slabo kyslej po neutrálnu, približne v rozmedzí pH 6–7. Rastliny v kontajneroch sa vysádzajú od marca do októbra, k opore sa volí vzdialenosť asi 40–60 cm, jedna liana pokryje úsek 1–2 m. Po výsadbe je vhodná pravidelná zálievka bez premokrenia, u starších rastlín stačí doplnková voda v suchých obdobiach a mulč z kôry nad koreňovým balom. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje okolo -20 °C, vo vyšších a veterných polohách pomáha chránenejšie stanovište. Rez sa vykonáva hlavne po odkvitnutí, kedy sa odstraňujú prestarnuté a namrznuté výhony a ponechávajú sa mladšie prúty nesúce najviac kvetov. Z chorôb a škodcov sa môžu objaviť vošky a múčnatky, ich výskyt obmedzuje vzdušné stanovište, vyrovnaná vlaha a striedme hnojenie kompostom alebo hnojivom pre kvitnúce kríky. Pri výsadbe dvoch alebo viacerých rastlín vedľa seba vzniká v niekoľkých rokoch hustá voňavá stena, ktorá poskytuje úkryt vtákom aj tieň na posedenie.

Autor: Nikol | Revízia: 4.12.2025