Zemolez Henryov

Podrobný popis

Zemolez Henryov - vždyzelená až poloopadavá ovíjavá liana pochádzajúca zo západnej Číny. V našich podmienkach vytvára pravotočivo ovíjavý ker, ktorý sa na opore zdvíha obvykle do výšky 4–5 m a podľa priestoru zaberá šírku asi 1–2 m. Výhony sú spočiatku zelené, neskôr hnedasté, pružné a ľahko sa obtáčajú okolo pergol, treláží či kmeňov stromov. Listy sú úzke, podlhovasto kopijovité, približne 6–10 cm dlhé, kožovité, na líci tmavo zelené, v čase pučania av zime často s vínovým nádychom. V miernych zimách zostáva väčšina listov na kríku, takže rastlina pôsobí ako vždyzelená clona po celý rok. Od júna do júla sa na koncoch výhonov objavujú vrcholové kvetenstvá rúrkovitých kvetov dlhých asi 2–3 cm, zvonku červených až šarlátových, vo vnútri krémovo žltých. Kvety majú jemnú, skôr večernú vôňu, vyčnievajúce tyčinky a priťahujú včely, čmeliaky i motýle. Na konci leta a na jeseň dozrievajú šedomodré až modročierne bobule, pre človeka nejedlé, ale cenné ako potrava pre vtáky. Zimolez Henryov sa uplatní ako vždyzelená alternatíva k brečtanu na popínanie pergol, oblúkov, stĺpov či stien a dobre sa kombinuje s plamienkami, popínavými ružami i vyššími trvalkami v prírodne ladených výsadbách.

Pestovanie: Odporúčame voliť stanovište od plného slnka po polotieň, ideálne tam, kde má koreňová časť chladnejšie, mierne zatienené miesto a horná časť výhonov dostatok svetla. Sadenice zemolezu ovíjavého v kontajneroch sa po výsadbe dobre ujímajú a rýchlo obrastajú pripravenú oporu. Pôda má byť stredne ťažká, humózna, živná, priepustná a mierne vlhká, s reakciou od slabo kyslej po neutrálnu, približne v rozmedzí pH 6–7. Rastliny v kontajneroch sa vysádzajú od marca do októbra, k opore sa volí vzdialenosť asi 40–60 cm, jedna liana pokryje úsek 1–2 m. Po výsadbe je vhodná pravidelná zálievka bez premokrenia, u starších rastlín stačí doplnková voda v suchých obdobiach a mulč z kôry nad koreňovým balom. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje okolo -20 °C, vo vyšších a veterných polohách pomáha chránenejšie stanovište. Rez sa vykonáva hlavne po odkvitnutí, kedy sa odstraňujú prestarnuté a namrznuté výhony a ponechávajú sa mladšie prúty nesúce najviac kvetov. Z chorôb a škodcov sa môžu objaviť vošky a múčnatky, ich výskyt obmedzuje vzdušné stanovište, vyrovnaná vlaha a striedme hnojenie kompostom alebo hnojivom pre kvitnúce kríky. Pri výsadbe dvoch alebo viacerých rastlín vedľa seba vzniká v niekoľkých rokoch hustá voňavá stena, ktorá poskytuje úkryt vtákom aj tieň na posedenie.

Autor: Nikol | Revízia: 4.12.2025