Zenobia pulverulenta 'Blue Sky' Zenobia pulverulenta 'Blue Sky'

Podrobný popis

Zenobia pulverulenta 'Blue Sky' - severoamerická drevina z čeľade vresovcovité, pôvodom z juhovýchodného pobrežia USA, kde rastie v borovicových savanách, na okrajoch mokradí a v piesočnatých, rašelinových depresiách. Kultivar 'Blue Sky' je záhradný výber cenený pre intenzívnejšie modrasté, voskovo oinovatené olistenie. Ker býva viackmenný, pomaly rastúci, s úzkymi vzpriamenými až oblúkovitými prútmi a v dospelosti dosahuje približne 1–1,5 m výšky aj šírky. Listy sú striedavé, kožovité, 4–7 cm dlhé, eliptické, na jar strieborne modré, neskôr modrozelené. V máji až júni sa v pazuchách listov tvoria previsnuté strapce bielych zvončekovitých kvetov, jemne anízovo voňavých, pripomínajúcich väčšie konvalinky. Neskoré leto dopĺňajú drobné tobolky, zatiaľ čo na jeseň sa listy často vyfarbujú do červenofialova. V kompozícii pôsobí ako svetlý, chladný akcent k rododendronom, pierisom, japonským azalkám i papradiam, dobre sa kombinuje aj s funkiami (Hosta) a okrasnými trávami. Vytvára plytší koreňový systém a jemné podzemné výbežky, takže časom ker zahusťuje. Vďaka voskovému povlaku listy dobre odrážajú svetlo. Kvety poskytujú nektár i peľ a lákajú opeľovače.

Pestovanie: Najvhodnejšia je kyslá, humózna pôda s dobrou štruktúrou a stálou, miernou vlhkosťou. Ideálna je zmes rašeliny alebo lístovky s pieskom, pH sa osvedčuje v rozmedzí cca 4,5–6. Stanovište vyhovuje na slnku až v polotieni, v suchších záhradách je istejší ľahký polostieň a mulč z kôry, ktorý udržuje vlhkosť a bráni prehrievaniu koreňov. Výsadba sa vykonáva od marca do októbra, v nádobách je vhodná drenážna vrstva a pravidelná zálievka mäkkou vodou. Rez sa obvykle obmedzuje na odstránenie suchých či poškodených prútov po odkvitnutí. Hnojenie sa odporúča mierne, najlepšie hnojivami pre kyslomilné dreviny na jar. Mrazuvzdornosť sa v európskych podmienkach pohybuje približne do -15 °C, mladé rastliny prospievajú v závetrí a s ochranou koreňovej zóny mulčom. Drevina býva väčšinou zdravá, bez závažných chorôb, pri premokrení sa môžu objaviť hniloby koreňov. V záhradnej výsadbe sa počíta s rozostupom približne 0,8–1,2 m. V chladnejších oblastiach je výhodné vyhnúť sa mrazovým kotlinám a zimnému vetru, ktorý zvyšuje vysychanie olistenia u polostálezelených jedincov. Ak je pôda vápenatá, osvedčuje sa pestovanie vo vyvýšenom záhone alebo v nádobe s kyslým substrátom. Po dobrom zakorenení znáša aj krátke prísušky, pri dlhom suchu však horšie kvitne.

Autor: Nikol | Revízia: 12. 2. 2026