Zemolez podobný Lonicera similis var. delavayi

Podrobný popis

Zemolez podobný - pochádza zo západnej Číny, kde rastie v krovinatých lemoch a na okrajoch lesov. Do Európy sa dostal na začiatku 20. storočia vďaka zberom J. M. Delavaya a rýchlo si získal obľubu ako spoľahlivo rastúci popínavý ker. V našich podmienkach vytvára poloopadavú, 4–6 m vysokú lianu s oblúkovito prehnutými výhonkami a šírkou okolo 2–3 m podľa spôsobu vyväzovania. Listy sú protistojné, vajcovité, 4–8 cm dlhé, zvrchu lesklo tmavozelené, na rube svetlejšie, v miernych zimách vytrvávajú na rastline. Od júna do septembra sa na koncoch mladých výhonkov objavujú 4–6 cm dlhé, rúrkovito lievikovité kvety v menších vrcholíkoch. Púčiky sú zvonka často jemne ružové, po otvorení sú kvety najprv smotanovo biele, postupne prechádzajú do krémovo žltej a uvoľňujú sladkú korenistú vôňu, ktorá vrcholí za teplých večerov. Nektár vyhľadávajú včely, čmeliaky aj nočné motýle, preto sa zemolez uplatní v prírodne ladených aj mestských záhradách ako cenná drevina. Na konci leta a na jeseň dozrievajú drobné, guľovité, čierne až tmavofialové bobule, ktoré slúžia ako potrava pre vtáctvo, pre človeka však nie sú určené na konzumáciu. Zemolez podobný pôsobí dobre ako voňavé popínavé pozadie pergol, pri terasách a vstupoch do domu, na mrežiach pri múroch aj v kombinácii so vždyzelenými krami. V kompozícii sa dobre dopĺňa s popínavými ružami v krémových a ružových tónoch, s hortenziou kalinolistou či metlinatou a s tieňomilnými trvalkami, ako sú funkie, čemerice alebo heuchery.

Pestovanie: Odporúča sa stanovište od plného slnka po polotieň, ideálne tam, kde má koreňová časť chladnejšie, mierne zatienené miesto a horná časť výhonkov dostatok svetla. Sadenice zemolezu podobného v kontajneroch sa po výsadbe dobre ujímajú a rýchlo obrastajú pripravenú oporu. Pôda má byť stredne ťažká, humózna, živná, priepustná a mierne vlhká, s reakciou od slabo kyslej po neutrálnu, približne v rozmedzí pH 6–7. Rastliny v kontajneroch sa vysádzajú od marca do októbra, od opory sa volí vzdialenosť asi 40–60 cm, jedna liana pokryje úsek 1–2 m. Po výsadbe je vhodná pravidelná zálievka bez premokrenia, pri starších rastlinách stačí doplnková voda v suchých obdobiach a mulč z kôry nad koreňovým balom. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje okolo -20 °C, vo vyšších a veterných polohách pomáha chránenejšie stanovište. Rez sa vykonáva hlavne po odkvitnutí, keď sa odstraňujú prestarnuté a namrznuté výhonky a ponechávajú sa mladšie prúty nesúce najviac kvetov. Z chorôb a škodcov sa môžu objaviť vošky a múčnatka, ich výskyt obmedzuje vzdušné stanovište, vyrovnaná vlaha a striedme hnojenie kompostom alebo hnojivom pre kvitnúce kry. Pri výsadbe dvoch alebo viacerých rastlín vedľa seba vznikne za niekoľko rokov hustá voňavá stena, ktorá poskytuje úkryt vtákom aj tieň na posedenie.

Autor: Nikol | Revízia: 4.12.2025