Zemolez ovíjavý 'Serotina' Lonicera periclymenum 'Serotina'

Podrobný popis

Zemolez ovíjavý 'Serotina' - tradičný voňavý kultivar európskeho zemolezu s dlhým letným kvitnutím a výrazne dvojfarebnými kvetmi. Základný druh Lonicera periclymenum pochádza z Európy, severnej Afriky a juhozápadnej Ázie, kde rastie na lesných okrajoch, v krovinách, živých plotoch a svetlých porastoch s humóznou, mierne vlhkou pôdou. Kultivar 'Serotina', známy aj ako neskorý holandský zemolez, tvorí ovíjavú opadavú, v miernych zimách čiastočne vytrvalú drevinu s dlhými výhonkami. V dospelosti dorastá približne do výšky 4 – 6 m a do šírky 1,5 – 3 m podľa opory, rezu a výživnosti pôdy. Listy sú protistojné, vajcovité až eliptické, zelené až modrozelené. Kvety sú rúrkovité až dvojpyskové, usporiadané v koncových zhlukoch, zvonka purpurovočervené až vínové, vnútri krémovožlté. Pri rozkvitnutí pôsobia kontrastne, neskôr pribúdajú svetlejšie tóny. Kvitnutie prebieha najčastejšie od júna do septembra, v priaznivom počasí sa kvety môžu objavovať aj dlhšie. Vôňa je výrazná, najsilnejšia večer a počas teplých dní, keď priťahuje motýle, nočné motýle, včely a čmeliaky. Po odkvitnutí sa môžu tvoriť lesklé červené bobule, ktoré sú dekoratívne a lákajú vtáky. Plody nie sú určené na konzumáciu. Kultivar sa hodí na pergoly, treláže, ploty, oblúky, múriky, romantické priechody a prírodné clony. Dobre ladí s popínavými ružami, plamienkami, vždyzelenými krami, čemericami, pakostmi, bergéniami a nižšími krami, ktoré môžu zatieniť koreňovú časť.

Pestovanie: Odporúča sa stanovište od plného slnka po polotieň, ideálne tam, kde má koreňová časť chladnejšie, mierne zatienené miesto a horná časť výhonkov dostatok svetla. Sadenice zemolezu ovíjavého v kontajneroch sa po výsadbe dobre ujímajú a rýchlo obrastajú pripravenú oporu. Pôda má byť stredne ťažká, humózna, živná, priepustná a mierne vlhká, s reakciou od slabo kyslej po neutrálnu, približne v rozmedzí pH 6 – 7. Rastliny v kontajneroch sa vysádzajú od marca do októbra, od opory sa volí vzdialenosť asi 40 – 60 cm, jedna liana pokryje úsek 1 – 2 m. Po výsadbe je vhodná pravidelná zálievka bez premokrenia, starším rastlinám stačí doplnková voda v suchých obdobiach a mulč z kôry nad koreňovým balom. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje okolo -20 °C, vo vyšších a veterných polohách pomáha chránenejšie stanovište. Rez sa vykonáva najmä po odkvitnutí, keď sa odstraňujú prestarnuté a namrznuté výhonky a ponechávajú sa mladšie prúty, ktoré nesú najviac kvetov. Z chorôb a škodcov sa môžu objaviť vošky a múčnatka, ich výskyt obmedzuje vzdušné stanovište, vyrovnaná vlaha a striedme hnojenie kompostom alebo hnojivom pre kvitnúce kry. Pri výsadbe dvoch alebo viacerých rastlín vedľa seba vzniká za niekoľko rokov hustá voňavá stena, ktorá poskytuje úkryt vtákom aj tieň na posedenie.

Autor: Kristýna | Revízia: 13.07. 2026