Zemolez ovíjavý 'Graham Thomas' Lonicera periclymenum 'Graham Thomas'

Podrobný popis

Zemolez ovíjavý 'Graham Thomas' - voňavý popínavý kultivar s krémovobielymi až žltými kvetmi a dlhým letným kvitnutím. Základný druh Lonicera periclymenum pochádza z Európy, severnej Afriky a juhozápadnej Ázie, kde rastie na okrajoch lesov, v krovinách, živých plotoch a svetlých porastoch. V prírode sa ovíja okolo kríkov a stromov a kvety svojou večernou vôňou lákajú najmä nočné motýle. Kultivar 'Graham Thomas' tvorí opadavú, v miernych zimách čiastočne vytrvalú drevitú liánu s dlhými, pružnými, ovíjavými výhonmi. V dospelosti dorastá približne 4–6 m do výšky a 1,5–3 m do šírky podľa opory a rezu. Listy sú protistojné, vajcovité až eliptické, stredne zelené, vo vlhšom polotieni pôsobia sviežo počas väčšiny sezóny. Kvety sú rúrkovité až dvojpyské, krémovobiele, krémové až žlté, pri starnutí často teplejšie žltnú. Objavujú sa v koncových zhlukoch od júna do septembra, pri priaznivom priebehu počasia aj dlhšie. Vôňa je sladká, výrazná najmä večer, preto je kultivar vhodný k miestam na posedenie, k oknám, vstupom a prechodom. Kvety poskytujú nektár včelám, čmeliakom, motýľom a nočným opeľovačom. Po odkvitnutí sa môžu tvoriť červené bobule, ktoré sú dekoratívne a prospešné pre vtáky. Plody nie sú určené na konzumáciu. Kultivar sa hodí na pergoly, treláže, ploty, oblúky, romantické prechody, múriky a prírodné clony. Dobre ladí s popínavými ružami, plamienkami, vždyzelenými krami, čemericami, pakostmi, bergéniami, pľúcnikmi a nižšími krami, ktoré tienia koreňovú časť.

Pestovanie: Odporúča sa stanovište od plného slnka po polotieň, ideálne tam, kde má koreňová časť chladnejšie, mierne zatienené miesto a horná časť výhonov dostatok svetla. Sadenice zemolezu ovíjavého v kontajneroch sa po výsadbe dobre ujímajú a rýchlo obrastajú pripravenú oporu. Pôda má byť stredne ťažká, humózna, živná, priepustná a mierne vlhká, s reakciou od slabo kyslej po neutrálnu, približne v rozmedzí pH 6–7. Rastliny v kontajneroch sa vysádzajú od marca do októbra, od opory sa volí vzdialenosť asi 40–60 cm, jedna liána pokryje úsek 1–2 m. Po výsadbe je vhodná pravidelná zálievka bez premokrenia, starším rastlinám stačí doplnková voda v suchých obdobiach a mulč z kôry nad koreňovým balom. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje okolo -20 °C, vo vyšších a veterných polohách pomáha chránenejšie stanovište. Rez sa vykonáva najmä po odkvitnutí, keď sa odstraňujú prestarnuté a namrznuté výhony a ponechávajú sa mladšie prúty, ktoré nesú najviac kvetov. Z chorôb a škodcov sa môžu objaviť vošky a múčnatka, ich výskyt obmedzuje vzdušné stanovište, vyrovnaná vlaha a striedme hnojenie kompostom alebo hnojivom pre kvitnúce kry. Pri výsadbe dvoch alebo viacerých rastlín vedľa seba vzniká za niekoľko rokov hustá voňavá stena, ktorá poskytuje úkryt vtákom aj tieň pre posedenie.

Autor: Kristýna | Revízia: 13.07. 2026