Zemolez kamčatský 'Leningradský Velikán'

Podrobný popis

Zemolez kamčatský 'Leningradský Velikán' - patrí k ruským odrodám odvodeným z populácií pochádzajúcich zo Sibíri a severozápadu Ruska. V záhrade vytvára vzpriamený až mierne rozkladitý ker vysoký približne 1,5 – 1,8 ma široký 1,2 – 1,5 m, s husto vetvenými výhonkami a šedohnedou borkou. Listy sú ústretové, obvajcovité až eliptické, asi 3–6 cm dlhé, na líci matne zelené, na rube svetlejšie, pučia skoro na jar. V marci a apríli nesie v pazuchách listov drobné biele až krémové kvety, ktoré dobre znášajú krátkodobé jarné mrazíky, takže nasadenie plodov býva spoľahlivé aj v premenlivých rokoch. Z kvetov sa vyvíjajú podlhovasté srienisté bobule dĺžky približne 2–3 cm a hmotnosti okolo 1,5–2 g, modrofialovej farby so silným srienením. Dužina je šťavnatá, sladká až sladkokyslá, s tónmi lesných čučoriedok a čiernych ríbezlí. Plody dozrievajú obvykle na prelome mája a júna, vo vyšších polohách v priebehu júna, po dozretí okamžite neopadávajú a zber sa tým uľahčuje. Hodí sa na priamu konzumáciu, do koláčov a dezertov, na mrazenie aj na výrobu džemov, štiav a omáčok, farba dužiny dodáva pokrmom sýto fialový odtieň. Zimolez kamčatský je cenený aj pre vyšší obsah vitamínu C, antokyanov a ďalších prírodných farbív, ktoré prispievajú k výživovo hodnotnejšej strave na začiatku ovocnej sezóny. V jedlých výsadbách dobre dopĺňa ríbezle, egreše a drobné kôstkoviny, v menších záhradách sa uplatní aj ako voľne rastúci jedlý živý plot.

Pestovanie: Dlhodobo znáša zimné teploty hlboko pod −30 °C a kvety vydržia krátkodobé jarné mrazíky niekoľko stupňov pod bodom mrazu, čo umožňuje spoľahlivú úrodu aj v chladnejších oblastiach. Najlepšie prospieva na plnom slnku, kde vytvára najvyššiu násadu a dobre vyfarbené plody. V ľahkom polotieni rastie tiež, zber však býva o niečo menší. Stanovište má byť skôr chránené, ale dobre prevzdušnené, bez dlhodobo zamokrenej pôdy. Pôda je ideálne stredne ťažká až ľahšia, hlinitá alebo hlinitopiesčitá, dobre priepustná, s vyšším obsahom humusu a mierne kyslou až neutrálnou reakciou v rozmedzí pH približne 6–7. Nevhodné sú ťažké, utužené a trvalo premokrené pôdy aj extrémne kyslé substráty pre vresoviskové druhy. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie na jar alebo na jeseň, sadenice v kontajneri je možné vysádzať od jari do jesene s dôkladnou zálievkou po výsadbe. Odporúčané rozostupy v záhrade sú približne 1–1,5 m medzi kríkmi a 2–3 m medzi radmi. V prvých rokoch sa vykonáva len ľahký výchovný a zdravotný rez, kedy sa odstraňujú slabé, krížiace sa alebo poškodené výhony. Zhruba po 6-7 rokoch sa začína s postupným omladzovaním, pri ktorom sa každoročne vyreže časť najstarších vetví pri báze a ponechajú sa mladšie, plodnejšie výhony. Zálievka je dôležitá hlavne v prvom roku po výsadbe av dlhších obdobiach sucha, inak zimolez znáša krátke sucha pomerne dobre. Hnojenie sa riadi zásadami pre ovocné kríky – na jar je vhodné pridať kompost či pomaly rozpustné hnojivo, v lete sa vyššie dávky dusíka obmedzujú, aby drevo stihlo vyzrieť pred zimou. Plocha pod kríkmi sa udržuje mulčovaná pokosenou trávou, lístím alebo štiepkou, čo obmedzuje výpar a rast burín. Zimolez býva všeobecne zdravý, len výnimočne sa objavujú vošky alebo múčnatky; pri dobrej kondícii porastu obvykle postačí šetrná, preventívne ladená starostlivosť. V kompozícii sa uplatnia v jedlých zmiešaných výsadbách, v nižších voľných plotoch aj ako solitér blízko posedenia, kde je možné pohodlne žať rané plody. Vzhľadom na to, že na Sibíri je vegetačné obdobie krátke, zasychajú listy už v priebehu júla.

Autor: Nikol | Revízia: 4.12.2025

Viac na: Návod na pestovanie zemolezu kamčatského