Zemolez kamčatský 'Bakczarskij Velikan'

Podrobný popis

Zemolez kamčatský 'Bakczarskij Velikan' - patrí medzi veľkoplodé odrody vyšľachtené z odolných populácií zimolezu pochádzajúcich z chladných oblastí severovýchodnej Ázie. V našich podmienkach vytvára stredne bujný, husto vetvený ker vysoký približne 1,5–2 ma široký 1,5–2 m. Habitus je mierne vystúpavý až pologuľovitý, staršie kríky držia kompaktný tvar bez nutnosti silného rezu. Vetvy sú oblúkovito vystúpavé, so šedohnedou kôrou, mladé výhony bývajú zelené až ľahko červenkasté. Listy sú ústretové, eliptické až vajcovité, 3–6 cm dlhé, na líci matne zelené, na rube svetlejšie, takže ker pôsobí sviežo od jari do jesene. Skoro na jar, najčastejšie v apríli, sa v pazuchách listov objavujú drobné žltobiele, trubkovité kvety po dvoch. Kvitnutie býva skoré, kvety znášajú kratšie prechodné mrazíky a predstavujú skorý zdroj peľu a nektáru pre opeľujúci hmyz. Plody sú pretiahle súdkovité až mierne zahnuté bobule temne modrej farby s výrazným orienením, dĺžky obvykle 2–3 cm. Dužina je šťavnatá, sladkokyslá, pri plnej zrelosti s jemným tónom pripomínajúcim lesné čučoriedky, bez výraznej horkosti. V našich podmienkach dozrievajú bobule väčšinou na prelome mája a júna, teda o niečo skôr ako väčšina záhradných jahôd, čo prináša veľmi skoré zber ovocia. Plody držia pomerne pevne na vetvách, opad býva menší ako u starších kultivarov, zber sa preto zvláda ručne alebo striasaním na plachtu. V kuchyni sa využívajú na priamu konzumáciu, do ovocných šalátov, dezertov, džemov, kompótov, domácich sirupov aj na mrazenie, kde si dobre udržujú chuť i farbu. Bobule obsahujú vitamín C, antokyanové farbivá, vlákninu a minerálne látky, a predstavujú tak výživovo zaujímavé spestrenie pestrej stravy. Pre vyššiu násadu a vyrovnanejšie plody sa odporúča pestovanie viacerých kultivarov zimolezu kamčatského s podobnou dobou kvitnutia, ktoré sa vzájomne opeľujú.

Pestovanie: Dlhodobo znáša zimné teploty hlboko pod −30 °C a kvety vydržia krátkodobé jarné mrazíky niekoľko stupňov pod bodom mrazu, čo umožňuje spoľahlivú úrodu aj v chladnejších oblastiach. Najlepšie prospieva na plnom slnku, kde vytvára najvyššiu násadu a dobre vyfarbené plody. V ľahkom polotieni rastie tiež, zber však býva o niečo menší. Stanovište má byť skôr chránené, ale dobre prevzdušnené, bez dlhodobo zamokrenej pôdy. Pôda je ideálne stredne ťažká až ľahšia, hlinitá alebo hlinitopiesčitá, dobre priepustná, s vyšším obsahom humusu a mierne kyslou až neutrálnou reakciou v rozmedzí pH približne 6–7. Nevhodné sú ťažké, utužené a trvalo premokrené pôdy aj extrémne kyslé substráty pre vresoviskové druhy. Rastliny sa vysádzajú najčastejšie na jar alebo na jeseň, sadenice v kontajneri je možné vysádzať od jari do jesene s dôkladnou zálievkou po výsadbe. Odporúčané rozostupy v záhrade sú približne 1–1,5 m medzi kríkmi a 2–3 m medzi radmi. V prvých rokoch sa vykonáva len ľahký výchovný a zdravotný rez, kedy sa odstraňujú slabé, krížiace sa alebo poškodené výhony. Zhruba po 6-7 rokoch sa začína s postupným omladzovaním, pri ktorom sa každoročne vyreže časť najstarších vetví pri báze a ponechajú sa mladšie, plodnejšie výhony. Zálievka je dôležitá hlavne v prvom roku po výsadbe av dlhších obdobiach sucha, inak zimolez znáša krátke sucha pomerne dobre. Hnojenie sa riadi zásadami pre ovocné kríky – na jar je vhodné pridať kompost či pomaly rozpustné hnojivo, v lete sa vyššie dávky dusíka obmedzujú, aby drevo stihlo vyzrieť pred zimou. Plocha pod kríkmi sa udržuje mulčovaná pokosenou trávou, lístím alebo štiepkou, čo obmedzuje výpar a rast burín. Zimolez býva všeobecne zdravý, len výnimočne sa objavujú vošky alebo múčnatky; pri dobrej kondícii porastu obvykle postačí šetrná, preventívne ladená starostlivosť. V kompozícii sa uplatnia v jedlých zmiešaných výsadbách, v nižších voľných plotoch aj ako solitér blízko posedenia, kde je možné pohodlne žať rané plody. Vzhľadom na to, že na Sibíri je vegetačné obdobie krátke, zasychajú listy už v priebehu júla.

Autor: Nikol | Revízia: 2.12.2025

Viac na: Návod na pestovanie zemolezu kamčatského