Zemolez japonský 'Kogel-mogel'

Podrobný popis

Zimolez japonský 'Kogel-mogel' - kultivar bol vybraný a pomenovaný poľským šľachtiteľom Szczepanom Marczyńským a do európskych záhrad sa rozšíril po roku 2020 ako výrazne panašovaná forma. V záhradách tvorí ovíjavú lianu, ktorá sa na opore zdvíha obvykle do výšky 3–4 m a podľa priestoru zaberá šírku asi 1–2 m. Výhony sú tenké, pružné, spočiatku zelené, neskôr hnedasté a ľahko sa obtáčajú okolo pergol, treláží alebo kmeňov menších stromov. Kultivar 'Kogel-mogel' vyniká panašovaným olistením. Drobné eliptické listy majú zelený stred a široký nepravidelný žltý okraj, takže rastlina pôsobí dekoratívne aj mimo doby kvetu. Listy sú kožovité, asi 3–5 cm dlhé, na líci lesklo zelenožlté, na rube svetlejšie. V miernych zimách časť olistenie vytrváva, takže liana pôsobí polostálozeleným dojmom a vytvára ľahkú clonu aj v chladnejšej časti roka. Od júna do júla sa na koncoch výhonov objavujú menšie rúrkovité kvety usporiadané vo zväzočkoch. Puky bývajú ružové, po rozvití krémové a pri doznievaní kvitnutia sa farbia do žltooranžových tónov. Kvety príjemne vonia, najmä v podvečer, a poskytujú nektár včelám, čmeliakom i motýľom. Na jeseň sa môžu objaviť drobné tmavé bobule, pre človeka nejedlé, ktoré využívajú vtáky. Zimolez 'Kogel-mogel' sa uplatní ako výrazný prvok na pergolách, oblúkoch a plotoch, kde farebné listy zjemňujú konštrukcie a dobre sa kombinujú s tmavo zelenými stálezelenými kríkmi, plamienkami či popínavými ružami s jednoduchšími kvetmi.

Pestovanie: Odporúčame voliť stanovište od plného slnka po polotieň, ideálne tam, kde má koreňová časť chladnejšie, mierne zatienené miesto a horná časť výhonov dostatok svetla. Sadenice zemolezu ovíjavého v kontajneroch sa po výsadbe dobre ujímajú a rýchlo obrastajú pripravenú oporu. Pôda má byť stredne ťažká, humózna, živná, priepustná a mierne vlhká, s reakciou od slabo kyslej po neutrálnu, približne v rozmedzí pH 6–7. Rastliny v kontajneroch sa vysádzajú od marca do októbra, k opore sa volí vzdialenosť asi 40–60 cm, jedna liana pokryje úsek 1–2 m. Po výsadbe je vhodná pravidelná zálievka bez premokrenia, u starších rastlín stačí doplnková voda v suchých obdobiach a mulč z kôry nad koreňovým balom. Mrazuvzdornosť vyzretých rastlín sa pohybuje okolo -20 °C, vo vyšších a veterných polohách pomáha chránenejšie stanovište. Rez sa vykonáva hlavne po odkvitnutí, kedy sa odstraňujú prestarnuté a namrznuté výhony a ponechávajú sa mladšie prúty nesúce najviac kvetov. Z chorôb a škodcov sa môžu objaviť vošky a múčnatky, ich výskyt obmedzuje vzdušné stanovište, vyrovnaná vlaha a striedme hnojenie kompostom alebo hnojivom pre kvitnúce kríky. Pri výsadbe dvoch alebo viacerých rastlín vedľa seba vzniká v niekoľkých rokoch hustá voňavá stena, ktorá poskytuje úkryt vtákom aj tieň na posedenie.

Autor: Nikol | Revízia: 4.12.2025