Zanoväť 'Vanesse'

Podrobný popis

Zanoväť 'Vanesse' - medzidruhový hybrid vzniknutý krížením druhov Cytisus multiflorus a Cytisus purgans, pôvodom z juhozápadnej Európy. V prírode sú rodičovské druhy viazané na suché, slnečné stanovištia, kamenisté svahy a chudobné pôdy s dobrou priepustnosťou. Kultivar 'Vanesse' patrí medzi osvedčené záhradné výbery cenené predovšetkým pre veľmi skoré a spoľahlivé kvitnutie. Ker vytvára hustý, pologuľovitý až mierne rozkladitý habitus av dospelosti dorastá približne 1-1,5 m výšky aj šírky. Výhony sú tenké, zelené až šedozelené, pružné a mierne oblúkovito previsnuté. Listy má drobné, trojpočetné, tmavo zelené a počas kvitnutia ustupujú do pozadia. Hlavnú okrasnú hodnotu predstavujú kvety, ktoré sa objavujú veľmi skoro, obvykle v marci a apríli. Na minuloročných výhonkoch sa vytvárajú husté zhluky jasne žltých motýľovitých kvetov s dĺžkou približne 2-3 cm, ktoré často takmer úplne zakrývajú vetvy. Kvety sú jemne vonné a poskytujú dôležitý zdroj nektáru pre skoro aktívne opeľovače. Po odkvitnutí sa môžu vytvoriť drobné struky, ktoré však nemajú výrazný dekoratívny význam. Zanoväť 'Vanesse' sa uplatňuje predovšetkým ako jarná solitéra, v skupinových výsadbách, na svahoch, v skalkách aj v prírodne ladených záhradách, kde vnáša výrazný farebný akcent na začiatku sezóny.

Pestovanie: Vhodné je plne oslnené, teplé a chránené stanovište. Zanoväť najlepšie prospieva v ľahkej, piesočnatej až štrkovitej pôde s drenážou, ktorá môže byť chudobnejšia na živiny a mierne kyslá až neutrálna. V ťažkej, dlhodobo zamokrenej pôde trpí na odumieraní koreňov a jeho životnosť sa skracuje, preto sa pri výsadbe využíva drenážna vrstva z hrubšieho štrku a piesku. Zálievka je dôležitá hlavne v prvom roku po výsadbe, neskôr rastliny dobre znášajú sucho a prechodný prísušok. Kríky sa vysádzajú po celú sezónu, pri skupinovej výsadbe sa vsádza od seba cca 0,6-0,8 m, aby sa ich koruny v dospelosti ľahko prepojili. Nevyžaduje intenzívne hnojenie, postačí slabé jarné prihnojenie hnojivom pre kvitnúce kríky. Po odkvitnutí sa výhony skracujú približne o tretinu dĺžky, vždy len v zelenej časti, aby ker zostal kompaktný a dobre nasadzoval kvety, hlboký rez do starého dreva znáša zle a môže viesť k vyhoľovaniu. V dobre odvodnenej pôde znáša mrazy zhruba do -15 °C, mladé rastliny však ocenia v prvých zimách ľahký kryt z čečiny, najmä na otvorených, veterných stanovištiach. Z chorôb sa môžu objaviť hubové odumierania vetvičiek pri premokrení.

Autor: Jana | Revízia: 19.12.2025