Vistéria 'Eranthema' Wisteria 'Eranthema'

Podrobný popis

Vistária 'Eranthema' - starší záhradný kultivar japonskej vistárie, ktorý sa v európskych katalógoch obvykle uvádza ako Wisteria floribunda 'Eranthema', zatiaľ čo časť odborných databáz ho radí medzi hybridy Wisteria × valderi. Pre záhradnú prax je podstatný jeho vzhľad a správanie v záhrade: ide o silne rastúci, opadavý kultivar s pravotočivými ovíjavými výhonkami, bronzovo narazenými mladými listami a neskôr sviežo zeleným, lichospereným olistením. V máji až júni nesie štíhle previsnuté hrozno v lilapurpurovom až modrofialovom tóne, obvykle 20–30 cm dlhé, u starších a dobre založených rastlín aj dlhšie. Kvety pôsobia ľahko a vzdušne, po odkvitnutí sa môžu tvoriť zamatovo plstnaté zelené struky, ktoré sú dekoratívne, nie jedlé. Za desať rokov máva približne 4,5-5 m na výšku, v dospelosti pri opore môže vystúpiť zhruba na 6-8 m, pričom šírka porastu býva okolo 0,75-1 m podľa rezu a spôsobu vedenia. Kultivar sa uplatní na pergolách, hubách, stĺpoch aj na teplých stenách domov, kde kvetné hrozno vynikne proti omietke i drevu. Dobre sa kombinuje s plamienkami kvitnúcimi v lete, s ružami k pnúcim konštrukciám alebo s jednoduchou architektúrou, ktorá nechá vyniknúť jeho splývavú kresbu. Rovnako ako iné vistérie je medonosný, ale semená a struky nie sú vhodné na konzumáciu.

Pestovanie: Vistária potrebuje k rastu silnú oporu, počítajte s tým, že za pár rokov môže dorásť 10 metrov. Sadíme na teplé a slnečné miesto. Prvé 2 až 3 roky venujeme vistáriám zvláštnu starostlivosť, pravidelne hnojíme a zalievame, v polovici leta je dôležité prihnojiť hnojivom s draslíkom, aby pletivá na jeseň vyzreli. Na zimu je vhodné v prvých rokoch rastlinu prikryť čečinou. V krutých zimách môže omrznúť, ale obvykle opäť obrazí. Pred výsadbou ponoríme kvetináč s rastlinou do nádoby s vodou, pokiaľ sa dôkladne nenasiakne. Vykopeme jamu s rozmermi 40x40x40 cm, na dno dáme 10 cm vrstvu dobre rozloženého hnoja alebo kompostu a zasadíme. Sadíme o 1-2 cm hlbšie, než rástla pôvodne. Zasaďte aspoň 30 cm od steny alebo inej rastliny. Rez: Vistárie vyžadujú pravidelný rez, bez neho by začali kvitnúť pokojne až po 15 rokoch. Pri výsadbe skrátime hlavný výhon na 50-70 cm, postranné výhony zostrihneme na 3 púčiky. Počas vegetácie, keď postranné jednoročné výhony dosiahnu 25 cm, zaštipneme ich za 3. až 4. listom (kratšie ako 15 cm neskracujeme). Hlavnú letorast neskracujeme. Keď letorasty vyrastené z bočných skrátených jednoročných výhonov dosiahnu dĺžku 25 cm, zaštipneme ich za 5. až 6. listom, kratšie nechávame. Letný rez opakujeme ešte dvakrát, keď zaštiepené výhony dosiahnu 15 až 20 cm. Hlavnú letorast necháme rásť! Druhý rok v predjarí, keď nehrozia mrazy, zrežeme výhony vyrastené v minulom roku za 5. až 6. púčikom, kratšie vetvičky nerežeme. Terminál nerežeme vôbec. Počas vegetácie, keď postranné jednoročné výhony dosiahnu 25 cm, zaštipneme ich za 3. až 4. listom. Toto opakujeme, pokiaľ letorasty dosiahnu 25 cm. Hlavnú letorast necháme rásť. Tretí rok po vysadení by na postranných vetvách mali byť kvetné púčiky na dvojročnom dreve minuloročných výhonov. Keď sú predlžujúce výhony dlhé a silné, skrátime ich v predjarí za 5. až 6. púčikom, všetky ostatné pod hlavným výhonom skrátime za 3. až 4. púčikom, kratšie a slabšie výhony, ktoré rastú šikmo a vodorovne, necháme, na týchto vetvičkách sa tvoria kvetné púčiky. V lete opäť zaštipujeme letorasty, ktoré presiahnu 25 cm. V ďalších rokoch už obvykle vistária rez nepotrebuje, zvýšená tvorba kvetonosných vetvičiek oslabí rast. Keď terminál presiahne požadovanú výšku, vyvážte ho do vodorovnej polohy. U starších rastlín už len udržovacím rezom bránime nežiaducemu rastu.

Autor: Nikol | Revízia: 16.3. 2026