Vistéria kvetnatá 'Honbeni'

Podrobný popis

Vistéria 'Honbeni' - kultivar ‘Honbeni’ je obľúbený pre ružový odtieň kvetov s jemnou vôňou a pre plynulý rytmus kvitnutia v hrozne od bázy k vrcholu. Výhony sa ovíjajú v smere hodinových ručičiek, čo je pre W. floribunda typické. Na pevnej opore dorastá obvykle do výšky okolo 6–10 m, do šírky 3–5 m podľa vedenia a rezu. Listy sú lichosperené, dlhé približne 25–35 cm, na jar majú sviežo zelenú farbu a na jeseň žltnú. V máji až júni nesie previsnuté, voňavé hrozno dlhé zhruba 40–60 cm, v ktorých sa jednotlivé kvety s ružovým až bledo malinovým tónom a tmavším kýlom postupne rozvíjajú. Kvety vyhľadávajú čmeliaky aj včely, vďaka čomu pôsobí výsadba naživo. Po odkvitnutí sa tvoria zamatovo chlpaté struky so semenami. Všetky časti rastliny sú jedovaté. V kompozícii sa 'Honbeni' uplatní na pergolách, oblúkoch a slnečných stenách, kde ružové hrozno dobre ladí s plamienkami neskorého leta alebo s ružami jemných odtieňov. Oproti vistárii čínskej kvitne neskôr a s listami, čo v podmienkach strednej Európy znižuje riziko poškodenia pukov neskorými mrazíkmi a zvyšuje istotu efektu.

Pestovanie: Vistária potrebuje k rastu silnú oporu, počítajte s tým, že za pár rokov môže dorásť 10-tich metrov. Sadíme na teplé a slnečné miesto. Prvé 2 až 3 roky venujeme vistáriám zvláštnu starostlivosť, pravidelne hnojíme a zalievame, v polovici leta je dôležité prihnojiť hnojivom s draslíkom, aby pletivá na jeseň vyzreli. Na zimu je vhodné v prvých rokoch rastlinu prikryť čečinou. V krutých zimách môže omrznúť, ale obvykle opäť obrazí. Pred výsadbou ponoríme kvetináč s rastlinou do nádoby s vodou, kým sa dôkladne nenasiakne. Vykopeme jamu s rozmermi 40x40x40 cm, na dno dáme 10 cm vrstvu dobre rozloženého hnoja alebo kompostu a zasadíme. Sadíme o 1-2 cm hlbšie, než rástla pôvodne. Zasaďte aspoň 30 cm od steny alebo inej rastliny. Rez: Vistárie vyžadujú pravidelný rez, bez neho by začali kvitnúť pokojne až po 15 rokoch. Pri výsadbe skrátime hlavný výhon na 50-70 cm, postranné výhony zostrihneme na 3 púčiky. Počas vegetácie, keď postranné jednoročné výhony dosiahnu 25 cm, zaštipneme ich za 3. až 4. listom (kratšie ako 15 cm neskracujeme). Hlavnú letorast neskracujeme. Keď letorasty vyrastené z bočných skrátených jednoročných výhonov dosiahnu dĺžku 25 cm, zaštipneme ich za 5. až 6. listom, kratšie nechávame. Letný rez opakujeme ešte dvakrát, keď zaštiepené výhony dosiahnu 15 až 20 cm. Hlavnú letorast necháme rásť! Druhý rok, v predjarí, keď nehrozia mrazy, zrežeme výhony vyrastené v minulom roku za 5. až 6. púčikom, kratšie vetvičky nerežeme. Terminál nerežeme vôbec. Počas vegetácie, keď postranné jednoročné výhony dosiahnu 25 cm, zaštipneme ich za 3. až 4. listom. Toto opakujeme, pokiaľ letorasty dosiahnu 25 cm. Hlavnú letorast necháme rásť. Tretí rok po vysadení by na postranných vetvách mali byť kvetné púčiky na dvojročnom dreve minuloročných výhonov. Keď sú predlžujúce výhony dlhé a silné, skrátime ich v predjarí za 5. až 6. púčikom, všetky ostatné pod hlavným výhonom skrátime za 3. až 4. púčikom, kratšie a slabšie výhony, ktoré rastú šikmo a vodorovne, necháme, na týchto vetvičkách sa tvoria kvetné. V lete opäť zaštipujeme letorasty, ktoré presiahnu 25 cm. V ďalších rokoch už obvykle vistária rez nepotrebuje, zvýšená tvorba kvetonosných vetvičiek oslabí rast. Keď terminál presiahne požadovanú výšku, vyvážte ho do vodorovnej polohy. U starších rastlín už len udržovacím rezom bránime nežiaducemu rastu.

Autor: Nikol | Revízia: 12.11.2025